Bez imigrantov by v Británii niektoré služby úplne zanikli

Lenka Buchláková | 03.05.2015 20:00, aktualizované: 
Veľká Británia, Foto:
Imigranti zvyknú robiť prácu, o ktorú rodení Briti nemajú záujem. /Ilustračné foto./
Každoročne príde do Veľkej Británie vyše 300-tisíc prisťahovalcov. Súčasný britský premiér David Cameron chce po májových voľbách v krajine okresať toto číslo o viac ako polovicu. Mnohí z prisťahovalcov, vrátane slovenských, tam totiž podľa jeho slov prichádzajú pre štedrý sociálny systém. Faktom však je, že podľa rôznych analýz prispievajú prisťahovalci do britského systému viac, ako z neho odoberajú.

„Niektoré odvetvia vo Veľkej Británii sú výraznejšie obsadzované práve imigrantmi. Neviem si predstaviť fungovanie niektorých služieb, napríklad hotelierstva či stravovacích zariadení, bez prisťahovalcov,“ povedal v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu Martin Ruhs, profesor politickej ekonómie a riaditeľ Katedry ekonomických štúdií na Oxfordskej univerzite.

Vnímajú aj bežní Briti prisťahovalectvo ako problém?
Bežní Briti nechcú stopnúť imigráciu. Napriek tomu máme prieskumy verejnej mienky, v ktorých by chcela viac ako polovica opýtaných menej imigrantov v krajine. Názor verejnosti je dôležitý, ale musíme byť opatrní pri interpretácii týchto dát. Je potrebné zdôrazniť, že mnohým ľuďom sa v hlave pri predstave „imigranta“ nepremietne človek, ktorý príde do krajiny pracovať alebo študovať. Podľa výskumu The Migration Observatory (nezávislého think-tanku Oxfordskej univerzity, pozn. red.) si opýtaní často predstavujú pod prisťahovalcami ľudí, ktorí hľadajú azylovú pomoc. Tí však predstavujú menej ako 10 percent z celkového počtu prisťahovalcov vo Veľkej Británii. Z oficiálnych štatistík vychádza, že študenti predstavujú najpočetnejšiu skupinu imigrantov v krajine, ide približne o 37 percent zo všetkých prisťahovalcov. Respondenti v prieskumoch uvádzali, že imigranti sem prichádzajú natrvalo a len malé percento z nich je tu na prechodné obdobie. To zrejme vychádza z oficiálnej definície v rámci britských štatistík, ktoré zaraďujú každého, kto príde do krajiny na viac ako jeden rok, do kategórie dlhodobých imigrantov.

Takže Britom prekážajú skôr ľudia žiadajúci o azylovú pomoc a ilegálne prisťahovalectvo?
Prieskumy hovoria, že áno. Máme širokú zhodu v znížení nelegálneho prisťahovalectva. Dokonca aj medzi tými, ktorí v prieskumoch neboli až tak za obmedzenie imigrantov. Až 60 percent opýtaných si želá, aby bolo v krajine menej tých, čo sem prichádzajú nelegálne. Z prieskumov ďalej vyplynulo, že Briti podporujú zredukovanie dlhodobo pracujúcich imigrantov viac ako napríklad študentov. Najviac by obmedzili prisťahovalcov s nízkou kvalifikáciou, za to je až 64 percent opýtaných. Päťdesiatosem percent opýtaných je za obmedzenie vzdialenejších rodinných príslušníkov, ktorí s nimi do krajiny prichádzajú, a 56 percent Britov je za okresanie azylovej pomoci. Na druhej strane je minoritná podpora redukcie imigrantov s vyššou kvalifikáciou a ich najbližšej rodiny, univerzitných študentov alebo študentov, ktorí sa prišli do krajiny učiť cudzí jazyk.

Aktuálne britské návrhy sú v prípade zastavenia prisťahovalectva do krajiny prísne. Imigrantom chcú na štyri roky odoprieť daňové bonusy, zakázať im poberať prídavky na deti žijúce mimo Británie, poslať ich preč, ak si do šiestich mesiacov nenájdu prácu, obmedziť im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov, urýchliť vyhostenie odsúdených za zločiny a dlhšie zakázať príchod žobrákov a rôznych podvodníkov na britské územie.
Myslím si, že práve pre takéto návrhy treba urobiť v krajine referendum a opýtať sa ľudí, čo by naozaj chceli. Ani ja nie som rodený Brit. Som rakúsky prisťahovalec, ktorý dlhé roky žije a pracuje v Británii. Som presvedčený, že jednak referendum o riešení imigrácie, ako aj o zotrvaní krajiny v Európskej únii je dobrý nápad. Bude to tlačiť na poriadnu verejnú diskusiu, a dúfam, že sa riešenie týchto problémov „usadí“ v domácej politike aspoň na chvíľu a nebude iba predmetom predvolebnej politickej kampane. Bude potrebné diskutovať nielen na národnej, ale aj na celoeurópskej úrovni. Európska komisia aktuálne tlačí na harmonizáciu v rámci imigračnej politiky. Niekedy však veci, ktoré robíme spoločne, môžu prinášať horšie výsledky, ako keď veci robíte sami, na národnej úrovni. V každom prípade je potrebná verejná a odborná diskusia na túto tému, ktorá momentálne nie je dostatočná.

Je britský sociálny systém naozaj taký štedrý pre imigrantov?
V porovnaní s mnohými inými európskymi krajinami výhody sociálneho systému Veľkej Británie sú v tom, že ľudia nemusia preukázať svoj predchádzajúci príspevok do systému a môžu z neho aj tak čerpať. Ak sa však na to pozeráme v absolútnych číslach, úroveň sociálnych dávok, ktoré sú vo Veľkej Británii imigrantom k dispozícii, nie je veľmi štedrá v európskom porovnaní.

Niektorí britskí politici sa ostro vyjadrujú na margo imigrantov. Dokonca tvrdia, že krajina imigrantov vôbec nepotrebuje. Je to pravda?
Niektoré odvetvia vo Veľkej Británii sú výraznejšie obsadzované práve imigrantmi. Neviem si predstaviť fungovanie niektorých služieb, napríklad hotelierstva či stravovacích zariadení, bez prisťahovalcov. Celkové fiškálne dosahy imigrácie na štátny rozpočet Británie sú veľmi malé. Čisté fiškálne dosahy v prípade imigrantov, ktorí prišli do krajiny od roku 2004 (imigranti z nových členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 vrátane Slovenska, pozn. red.), sú pozitívne. Prisťahovalci u nás tvoria takisto veľkú časť zdravotných sestier, učiteľov či doktorov. Do roku 2011 odviedli imigranti do systému na daniach o 4,96 miliardy libier viac (6,3 miliardy eur), ako z neho dostali vo forme služieb. Britský štatistický úrad napríklad uvádza, že prisťahovalci zo štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, obsadzujú predovšetkým tie pracovné miesta, o ktoré britskí zamestnanci nestoja. Niekedy sú totiž prisťahovalci nielen ochotní prijať špinavú, náročnú a nebezpečnú prácu, ktorej sa britská pracovná sila vyhýba, ale majú aj veľmi dobrú pracovnú etiku.

Prečo pred celonárodnými voľbami vo Veľkej Británii, ktoré budú tento týždeň, vytiahli tamojší politici práve prisťahovaleckú kartu?
Rastúci počet prisťahovalcov v krajine využila v predvolebnej kampani Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) na čele s Nigelom Farageom. Tí do značnej miery uberajú voličom vládnucej Konzervatívnej strany, ktorú vedie súčasný britský premiér David Cameron. Ten ešte pred viac ako štyrmi rokmi sľúbil zníženie počtu imigrantov, ale svoje doterajšie sľuby nesplnil. Do krajiny ročne príde vyše 300-tisíc imigrantov, ale podľa jeho vtedajších slov ich malo byť len niekoľko desiatok tisíc. Cameronovo aktuálne vyhlásenie na riešenie tejto otázky je politickým ťahom, aby odobral hlasy UKIP, ktorému v Británii vzrastá voličská podpora. Líder labouristov, sociálnych demokratov, Ed Miliband tiež hovorí o obmedzení prisťahovalectva a priznáva, že tento problém sa mal riešiť už oveľa skôr. Labouristi a konzervatívci majú podľa posledných prieskumov najväčšie šance na úspech vo voľbách 7. mája, bude to veľmi tesné. Veľkú úlohu zohrávajú aj médiá. Možno aj vďaka ich správam priemerný Brit verí, že 34 percent obyvateľov Británie tvoria cudzinci. V skutočnosti je ich len zhruba 11 percent.

Z niektorých analýz však vyplýva, že o pár rokov bude pri nezmenenom stave v Británii veľa nízkokvalifiko­vaných imigrantov s nízkymi platmi.
Tento problém sa netýka len imigrantov. Británia má flexibilný trh práce, s veľmi malým presadzovaním minimálnych miezd a ďalších základných pracovných noriem. Už niekoľko rokov funguje tzv. zero hour contract. Firmy síce zamestnajú ľudí na zero hour contract, ale nezaručujú im istý počet odpracovaných hodín v danom mesiaci ani pevnú mzdu. Stáva sa, že ak firma nepotrebuje pracovníkov, ľuďom na zero hour contract sa nemusí aj niekoľko mesiacov ozvať. Zavolá si ich až vtedy, keď má zákazky. Problémom tiež je, že mnoho ľudí zo súčasne zamestnaných na zero hour contract nesmie pracovať popri tom u iného zamestnávateľa. Máme aj veľmi malú reguláciu pracovných agentúr. Tento nedostatočne regulovaný pracovný trh sa stal hnacou silou pracovnej imigrácie, najmä v nízkokvalifi­kovaných službách a profesiách. Tu hrozí nebezpečenstvo, že pracovné vykorisťovanie sa stáva štrukturálnym problémom, nie okrajovou záležitosťou. Prisťahovalectvo však nie je príčinou tohto vývoja. Veľká Británia potrebuje omnoho silnejšiu reguláciu pracovného trhu, aby mohla benefitovať zo zaplatených odvodov pracujúcich ľudí.

Martin Ruhs je profesorom politickej ekonómie na Oxfordskej univerzite, kde je zároveň riaditeľom Katedry ekonomických štúdií. Bol poradcom rôznych národných vlád a medzinárodných inštitúcií, vrátane Medzinárodnej organizácie práce (ILO), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) či Európskej komisie a radil aj počas švédskeho predsedníctva v Európskej únii. V roku 2008 až 2009 bol poradcom Výboru pre hospodárske záležitosti v Snemovni lordov vo Veľkej Británii v otázke ekonomických dosahov prisťahovalectva. Počas rokov 2009 až 2012 bol riaditeľom nezávislého think-tanku Oxfordskej univerzity The Migration Observatory, ktorý sa zaoberá prisťahovalectvom. Počas rokov 2007 až 2014 bol členom poradného výboru pre migráciu vo Veľkej Británii (MAC). Ide o nezávislý orgán piatich akademických ekonómov, ktorí majú za úlohu radiť vláde Spojeného kráľovstva v otázke prisťahovaleckej politiky. Ruhs pravidelne prispieva článkami do New York Times, Financial Times a Guardian.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ