EÚ znamená mier, vojna v únii je nepredstaviteľná

Miroslav Čaplovič, Pravda | 05.05.2015 15:00
Dušan Chrenek, vedúci zastúpenia EK v SR Foto: ,
Dušan Chrenek zdôraznil, že balík peňazí z EÚ pre Slovensko na obdobie 2014 - 2020 je obrovský. ,,Na porovnanie, je to viac ako celý príjem slovenského štátneho rozpočtu za minulý rok," upozornil.
Veľkými výhodami slovenského členstva v Európskej únii sú voľný pohyb v nej, lepší hospodársky rast štátu, zavedenie eura, zdôrazňuje Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike.

„Slovensko získalo v EÚ viac slobody a bezpečnosti,“ povedal v rozhovore pre Pravdu. Prvá dekáda tohto mesiaca sa spája s dvomi významnými dátumami – na 1. máj pripadá výročie vstupu našej krajiny do únie a 9. máj sa oslavuje ako Deň Európy.

Slovensko je 11 rokov v EÚ. Znamená to, že je správne už nehovoriť o ňom ako o nováčikovi, ale ako o štáte, ktorý má v únii dôstojné miesto?
Áno. Slovensko má v únii svoju váhu. Medzinárodné postavenie krajiny sa vstupom do EÚ posilnilo. Verím, že význam Slovenska sa ešte viac zvýrazní od júla 2016, keď prevezme polročné predsedníctvo v únii.

Dá sa povedať, že po zavedení eura sa Slovensko ocitlo vo vyššej lige, než sú Česko, Maďarsko a Poľsko, čiže ďalšie tri krajiny Vyšehradskej štvorky?
Slovensko je jednoznačne v prvej lige. Prijatie eura znamenalo posun do najužšieho jadra európskej integrácie. Spoločná mena je výhoda oproti susedným krajinám, kde sa ňou neplatí. Uvedomujú si to aj slovenskí obyvatelia. Euro zabezpečuje stabilitu, znižuje náklady a prináša úžitok podnikateľom aj bežným ľuďom.

Z prieskumov vyplýva, že Slováci považujú voľný pohyb osôb, tovarov a služieb za hlavnú výhodu členstva v EÚ. Súhlasíte aj vy?
Určite. Slovensko získalo v únii viac slobody a bezpečnosti. Ľudia môžu pracovať, podnikať a študovať v zahraničí. Pomáha to aj vnútorne, pretože slovenská ekonomika je postavená na exporte, ktorý smeruje najmä do krajín EÚ. Je to viac ako 80 percent vývozu, čím sa vytvárajú nové pracovné príležitosti na Slovensku a prispieva to k hospodárske­mu rastu.

Prvé roky po vstupe do únie sú dôkazom – v období 2004 až 2008 bol tento rast priemerne na úrovni sedem percent. Kríza síce zmiernila tento ukazovateľ, ale napriek tomu slovenská ekonomika rastie rýchlejšie ako vo väčšine štátov únie. Tým sa približuje vyspelým európskym ekonomikám.

Iba pätina Slovákov si spája EÚ s mierom. Nie je to malý počet? Ako keby si mnohí neuvedomovali, že členstvo v únii vytvára podmienky na udržanie mieru.
Mier je základný cieľ EÚ. Niekomu sa to môže zdať už ako samozrejmosť. Dobrú príležitosť uvedomiť si súvislosť medzi úniou a mierom poskytuje 70. výročie skončenia druhej svetovej vojny.

Zahynuli v nej milióny ľudí, a aj preto vznikla idea európskej integrácie, aby sa podobné hrôzy nikdy nezopakovali. Vojna na pôde EÚ je už nemysliteľná, ale inde v Európe to, žiaľ, neplatí. Dianie na Ukrajine je memento.

Keď sa povie Brusel, niekto si predstaví prebujnenú byrokraciu. Aké sú protiargumenty o fungovaní Európskej komisie?
Komisia pracuje pre celú EÚ. Hovorieva sa, že má veľa zamestnancov, ale, na porovnanie, je ich menej, ako je počet pracovníkov slovenského ministerstva vnútra alebo radnice v Helsinkách. Komisia pomáha pri využívaní európskych fondov, venuje sa rozvojovej pomoci, zahraničnej politike, vzdelávaniu či životnému prostrediu. Oblastí, v ktorých pôsobí, je veľa.

Tam, kde jej patrí silnejšie slovo, čo sa zvlášť vzťahuje na obchodnú politiku a hospodársku súťaž, má únia silnejšiu pozíciu vo svete. Komisia sa nebojí zasiahnuť proti veľkým hráčom. Spomeňme si na pokuty v miliardách eur uložené bankám a tiež na dôrazný postup proti gigantom Google a Gazprom.

Komisia vie zasiahnuť, keď nadobudne podozrenie zo zneužitia dominantného postavenia na trhu alebo iného pochybenia. Ročne to tak znamená prínos rádovo v miliardách eur. A pokiaľ ide o nariadenia z Bruselu, majú logiku. Vedel by niekto namietať, že napríklad to nie je správne v oblasti ochrany potravín, čo sa dotýka každého človeka?

Prejdime na peniaze spojené s úniou. Slovensko môže v rokoch 2014 – 2020 získať z EÚ viac ako 20 miliárd eur, čo je oveľa viac, ako dáva do bruselského rozpočtu. Čerpanie finančných zdrojov je však dlhodobý problém.
Balík pre Slovensko je naozaj veľký – celkovo môže mať takzvanú čistú bilanciu na úrovni 13,5 miliardy eur. Na porovnanie, je to viac ako celý príjem slovenského štátneho rozpočtu za minulý rok. Slovenskými prioritami sú dopravná infraštruktúra, zamestnanosť, vzdelávanie, veda, životné prostredie, ale aj kvalitná verejná správa.

Peniaze treba vedieť efektívne využiť. Ľudia si najviac vážia, keď vidia, ako im pomáhajú eurofondy. Napríklad rekonštruovaná škola alebo nemocnica, či do nej zakúpený špičkový lekársky prístroj. Tiež vlaky zakúpené z eurofondov. Existuje veľa príkladov.

Trebárs v Bratislave si ľudia počas povodní v roku 2013 všimli, že z európskych zdrojov sa vybudovala protipovodňová ochrana, ktorá ustála aj tisícročnú vodu. Pochopiteľne, že dobré využívanie európskych peňazí si vyžaduje kvalitné projekty a transparentné tendre.

Čo by ste označili za hlavný prínos EÚ v poslednom čase z pohľadu bežného človeka? Napríklad výrazné zníženie roamingových poplatkov za telefonovanie a internet?
Je to len jeden z prínosov. Ukážka, že jednotný trh pomáha občanom. Už sa nestáva ako v minulosti, že si ľudia vypínali mobilné telefóny po prekročení hraníc. Hlavný prínos pre Slovensko je však oveľa širší.

Už sme hovorili o voľnom pohybe a podobne. Doplním pomoc v oblasti nezamestnanosti mladých. Európske financie podporujú hospodársky rozvoj aj tým, že sa budujú diaľnice. Dalo by sa pokračovať, je to pestrá mozaika.

Poprie EÚ osud iných nadnárodných zväzkov v dejinách, ktoré sa časom rozpadli alebo prinajmenšom boli výrazne spochybnené? Je únia priestor, kde si všetci od politikov cez podnikateľov až po radových občanov uvedomujú, že takpovediac cesta späť je nemožná?
Členstvo v EÚ je výhodné pre všetkých. Mimoriadne dobrá správa je, že život v únii je samozrejmosť pre mladých ľudí. Tí, čo končia školu, od dospievania nič iné nepoznali. Žijú v priestore, v ktorom spadli bariéry. Lenže aby ešte lepšie využívali príležitosti, potrebujeme im poskytnúť kvalitnejšie vzdelanie a dostatok nových pracovných miest.

Nemálo mladých vzdelaných odchádza do zahraničia. Je voľný pohyb popri výhodách aj rizikom pre Slovensko? Je téma odlevu mozgov opodstatnená?
Pracovná mobilita má pozitíva. Možnosť robiť v zahraničí znamená šancu zlepšiť sa v práci, získať nové skúsenosti a naučiť sa cudzí jazyk, prípadne sa v ňom zdokonaliť. Pritom zarobené peniaze vo veľkej miere míňajú na Slovensku.

Absolútna väčšina sa vracia domov, čo pomáha tunajšej ekonomike. Áno, sú aj takí, čo sa po uplatnení v zahraničí rozhodnú nevrátiť sa do vlasti. Migráciu pracovných síl však považujem v prvom rade za príležitosť.

V EÚ sa teraz veľa hovorí o energetickej únii. Ako ju vnímať? Cez prizmu energetickej bezpečnosti, obnoviteľnosti zdrojov alebo trhového princípu?
Má viacero cieľov. Hlavný je mať bezpečnú energiu za prijateľné ceny. Keď to rozmeníme na drobné, chceme bezpečné dodávky, pomáhať si, ak sú prerušené, spoločne dosiahnuť na rokovaniach lepšie ceny. Ďalej ide o kvalitnejšie fungovanie vnútorného trhu, ktorý je rozdrobený.

Neexistujú ani energetické prepojenia medzi všetkými krajinami únie. Niektoré sú takpovediac ako ostrovy, lebo sú energeticky izolované, čo treba napraviť. Musím sa zmieniť ešte aj o energetickej hospodárnosti.

Konkrétne?
Len na budovy sa spotrebuje až 40 percent všetkej energie. Toto nie je hospodárne. Znamená to, že treba zatepľovať a využívať nové technológie, čím sa dá dosiahnuť až 75-percentná úspora energie. Zníženie energetickej spotreby so sebou prináša aj silnejšiu energetickú bezpečnosť, pretože sa kupuje menej energie. Najlacnejšia a najbezpečnejšia je tá energia, ktorú nespotrebujeme.

A čo obnoviteľné zdroje?
Ich využitie prispieva k lepšiemu boju proti klimatickým zmenám. Obnoviteľné zdroje energie sú už dobre rozvinuté, pričom začínajú konkurovať cenám tradičných energií. Musíme hľadať nielen možnosti pre úspory, ale aj spôsoby, ako energiu vyrobiť lacnejšie a s čo najmenším dosahom na prostredie, v ktorom žijeme Aj toto sú priority energetickej únie.

V úvode ste spomenuli slovenské predsedníctvo v EÚ. Uzavrime rozhovor touto témou.
Predsedníctvo sa stane pre Slovensko hlavne šancou ukázať, že má dosť šikovných ľudí, ktorí dokážu riadiť činnosť EÚ a reprezentovať ju vo svete. Slovensko môže ovplyvniť témy, o ktorých sa v únii bude rokovať, a tiež poukázať na tie veci, ktoré sú dôležité z pohľadu bežných ľudí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ