Utečencov ťažko odradiť. Veria v lepší život

Andrej Matišák, Pravda | 13.06.2015 08:00
Italy Migrants Foto: ,
Zachránení migranti na palube lode švédskej pobrežnej stráže sa pripravujú vystúpiť v prístave v talianskej Messine
Európa sa bojí migračnej vlny, lebo cíti, že nemá nad ňou kontrolu. Pre Pravdu to povedal taliansky zahraničnopolitický analytik Lorenzo Nannetti. Expert vysvetľuje aj bezpečnostné problémy. "Riziko, že teroristi niekoho pošlú v rámci migrácie, existuje, ale nie je to veľmi pravdepodobný scenár. Radikáli sa skôr rodia z toho, že ľudia, ktorí prišli, sa začnú cítiť vylúčení a izolovaní. Preto sa obrátia k extrémizmu,“ myslí si Nannetti.

Je najnovšia vlna imigrácie novým sťahovaním národov, ako ju niektorí pozorovatelia označujú?
My Európania máme tendenciu dívať sa na seba a na svoje okolie ako na stred sveta. Nech sa to týka čohokoľvek. Bez ohľadu na to, čo sa nám stane, je to pre nás niečo epické. Niekedy máme pravdu. Vytvorenie Islamského štátu má celosvetový dosah. Aj čo sa týka charakteristiky tohto fenoménu, aj jeho vplyvu. Podľa viacerých odhadov však každoročne po celom svete migruje okolo 50 miliónov ľudí. Väčšina z nich v oblastiach, ktoré od nás nie sú príliš vzdialené. V ďalších prípadoch ide o nárazové vlny, na ktoré má vplyv ekonomická, sociálna a bezpečnostná situácia. Len si zoberte, aká obrovská vnútorná migrácia medzi vidiekom a mestom sa deje v rámci krajín ako Čína a India. V porovnaní s tým je migrácia, ktorej čelí Európa, len malá.

Čím je teda špecifická táto vlna?
Súčasná vlna migrácie, ktorú Európa rieši, je väčšia a dôležitejšia než čokoľvek, čo sme tu mali za posledných 70 rokov. Teda od konca druhej svetovej vojny. Nedá sa poprieť, že sa na nej podieľajú konflikty na Blízkom východe, v severnej Afrike a v oblasti Sahelu. Tie neraz vypukli z historických dôvodov, ktoré sa nahromadili v minulosti. Pre Európu je skutočným problémom, že čelíme značnej migračnej vlne z rôznych kultúr. A tiež je to v čase silného sektárskeho konfliktu na Blízkom východe, o ktorom vie verejnosť veľmi málo. Sme na to slabo pripravení, máme len niekoľko nápadov, čo s tým, a nie sme jednotní.

Čo to znamená?
Migračná vlna nás desí o to viac, lebo máme pocit, že ju nekontrolujme. Je veľmi podstatná aj z praktického pohľadu. Ešte výraznejšie ju však vnímame psychologicky.

Aké sú výhody a nevýhody imigrácie?
Európa starne. Migranti prinášajú našim ekonomikám novú krv, myslenie a pracovnú silu. Ak chápeme, čo sa deje mimo nás, pomáha nám to vyrovnať sa s komplexným globálnym svetom. Preto sa vieme pohnúť dopredu, vieme, ako si poradiť so susedmi, ako reagovať na krízy. Ale, samozrejme, musíme to riadiť. Prichádzajúci ľudia by sa mali prispôsobiť krajinám, kde sú, ale zároveň ich môžu obohatiť. Nemali by sme to vnímať ako konkurenciu medzi nimi a nami. Keď budeme migrantov v prvom rade brať ako hrozbu, či už bezpečnostnú, ekonomickú, alebo sociálnu, stratia sa všetky pozitívne aspekty. Strach ničí integráciu a prilieva olej do ohňa vnútorných konfliktov. Prispieva k radikalizácii a podieľa sa na vážnych sociálnych problémoch, ako to vidíme na predmestiach vo Francúzsku.

Nakoľko teda menia migranti Európu?
Neriadená alebo zle riadená migrácia prispeje k budovaniu sociálnych „múrov“, ktoré sa podieľajú na horšej integrácii. Vedie to k nepokojom, ku konfliktom a getoizácii komunít imigrantov. A to je zase situácia – my verzus oni – keď si toto zmýšľanie osvojujú aj oni samotní, hoci na začiatku ho nemali. Je to začarovaný kruh. Môže to zmeniť politický a ekonomický systém v Európe. Nie vždy vieme predvídať ako. Ale nedá sa vylúčiť väčšia podpora pre extrémistické vlády či občianske nepokoje. Samotný počet migrantov na to nemá až taký vplyv. Minulý rok prijalo Taliansko 170-tisíc utečencov, tohto roku ich môže byť až dvestotisíc. Je to však 0,3 percenta talianskeho obyvateľstva. Keď bude trend rovnaký, do desiatich rokov to môžu byť približne tri percentá. Ani toto číslo nemusí zmeniť spoločnosť zásadným spôsobom. Ale, ak si ho ľudia stotožnia s akousi inváziou, tak to ovplyvní aj spôsob, ako sa s tým budeme politicky vyrovnávať.

Aký má súčasná situácia vplyv na krajiny v susedstve Európy? Ako nás vnímajú, mení sa ich pohľad?
Nemyslím si, že sa mení. Vnímajú nás rovnako. Skôr ide o nás. Kto sú pre nás susedia? Zdroj rozširovania a stability? Alebo zdroj hrozieb a nestability?

Kto sú ľudia, ktorí prichádzajú?
Je to veľmi rôznorodá skupina, ktorej členovia majú mnoho osobných dôvodov. Obyčajne to závisí od toho, odkiaľ prichádzajú. Eritrejčan uteká pred brutálnym režimom, ktorý v podstate využíva mladých ľudí na službu v armáde ako otrokov. Sýrčan sa snaží uniknúť pred konfliktom, čo do istej miery platí aj pre ľudí z Južného Sudánu či zo severnej Nigérie. Pre obyvateľov ďalších krajín je to túžba uniknúť z ekonomického nedostatku a získať niečo viac. Dá sa povedať, že vo všetkých prípadoch ide o snahu dostať sa k lepšiemu životu, hoci títo ľudia neraz nevedia, čo ich čaká. Sú si však istí, že to bude lepšie než to, od čoho utekajú. Aj preto je akákoľvek snaha odradiť ich do cesty k nám len populistickou ilúziou.

Predstavujú migranti zvýšené bezpečnostné riziko? Najmä keď hovoríme, že by niektorých z nich mohli vyslať na Západ teroristické organizácie?
Migranti sú aj nie sú zvýšeným bezpečnostným rizikom. Niektoré teroristické skupiny by mohli využiť migračné cesty pre svojich ľudí. Ale bolo by pre nich jednoduchšie ich poslať do Európy bežným spôsobom. Stačilo by získať turistické vízum, čo je bezpečnejšia cesta ako riskovať, že niekoho posadíte do člna a pošlete na neistú cestu. Teroristi si môžu vytvárať spiace bunky, ale skôr z ľudí, ktorí sa už na Západe žijú. Riziko, že sem niekoho pošlú v rámci migrácie, existuje, ale nie je to veľmi pravdepodobný scenár. Teroristi sa skôr rodia z toho, že ľudia, ktorí prišli, sa začnú cítiť vylúčení a izolovaní. Preto sa obrátia k extrémizmu.

Európska únia sa snaží reagovať, je to dostatočné?
Ťažko by som na tom hľadal niečo pozitívne. Naozaj iba reagujeme, aj to s chybami. Nemáme spoločnú politiku, každý štát sa zaoberá vlastnými záujmami. Imigračné kvóty môžu byť dobrým krokom, ale nie je to riešenie. Musíme sa snažiť o budovanie lepšieho procesu integrácie. Nepríde to však samo, len na základe toho, že si to želáme. Potrebujme vhodné riešenia, aby aj ľudia cítili, že imigranti tu nie sú iba na to, aby sme na nich míňali peniaze, alebo, že sú len bezpečnostné riziko. A migráciu v Stredomorí je možné zastaviť. Jej korene sú na Blízkom východe, v severnej Afrike, oblasti Sahel a subsaharskej Afrike. Keď sa nezlepší situácia v týchto regiónoch, migračná vlna bude pokračovať. Lenže na to musíme vyvinúť viac úsilia, bude to stáť veľa peňazí a musíme mať dôslednejšiu spoločnú zahraničnú politiku. Európe to však chýba.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ