Rusko vetovalo návrh rezolúcie o zriadení tribunálu pre prípad MH17

Jedenásť krajín v 15-člennej BR OSN hlasovalo za návrh rezolúcie zo spoločnej dielne Austrálie, Malajzie, Holandska a Ukrajiny, pričom tri štáty – Angola, Čína a Venezuela – sa zdržali hlasovania. Rusko dokument ako jediné odmietlo, informovala agentúra Reuters.

Rusko ako jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady má v najvyššom orgáne OSN právo veta, a tak návrh, ktorý predložila Malajzia, neprešiel. Moskva vopred varovala, že návrh zablokuje. Ruské vedenie sa obávalo, že tribunál sa zmení v arénu protiruských útokov, a upozorňovalo, že akémukoľvek súdu musí predchádzať nájdenie vinníkov. O vinníkoch vládnu spory medzi Ruskom na jednej a Ukrajinou a západnými štátmi na druhej strane.

Rusko už skôr predložilo vlastný návrh rezolúcie, ktorý vyzýva na nájdenie a potrestanie vinníkov, ale zmienku o tribunále neobsahuje. Návrh však v Bezpečnostnej rade nezískal podporu. K autorstvo terajšieho návrhu rezolúcie, ktorý Rusko vetovalo, sa prihlásili Holandsko, Ukrajina, Austrália a Belgicko.

Podľa ukrajinských médií stredajším hlasovaním sa zápas o zriadenie tribunálu nekončí. Ukrajinská diplomacia zvažuje, že návrh na jeho vytvorenie predloží na najbližšom zasadaní Valného zhromaždenia OSN. Tam by na schválenie stačili dve tretiny hlasov a Rusko by veto uplatniť nemohlo.

Ruský postoj v Bezpečnostnej rade vyvolal krajne odmietavé reakcie. Malajzijský delegát vyhlásil, že jeho krajina sa v pátraní po vinníkoch „nikdy nevzdá“. Využije konzultácií s ďalšími zainteresovanými štátmi v snahe nájsť iné varianty stíhania vinníkov. „To, čo sa v stredu stalo, nás nezastaví,“ vyhlásil malajzijský delegát.

Za tragédiu označila ruské veto stála americká zástupkyňa v OSN Samantha Powerová. „Žiadne veto nemôže zablokovať vyšetrovanie tohto hrozného zločinu. Žiadne veto neotrasie našimi záväzkami voči obetiam, ktorým musíme zaistiť spravodlivosť a dôstojnosť,“ vyhlásila.

Podľa ruského delegáta Čurkina išlo autorom návrhu rezolúcie len o propagandistické cvičenie. Návrh je podľa neho právne aj politicky neudržateľný. „Autori návrhu odmietli konať v duchu spolupráce a predložili svoje znenie s vedomím, že žiadne pozitívne následky to mať nebude,“ citovala Čurkina agentúra TASS.

Tesne pred hlasovaním sa o zmenu ruského stanoviska pokúsil holandský premiér Mark Rutte, ktorý sa telefonicky spojil s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ten si jeho argumenty nevypočul.

Ukrajina sa práva na vyšetrovanie havárie vzdala v prospech Holandska, kam boli trosky lietadla prepravené. Vyšetrovanie vedie holandský úrad pre leteckú bezpečnosť, ktorý sa zaoberá príčinou katastrofy, ale nehľadá vinníkov. O tých sa zaujíma úrad holandského generálneho prokurátora, ktorý do vyšetrovacieho tímu zaradil expertov z Ukrajiny a štátov, ktorých občania boli medzi obeťami. Ruskí odborníci v tíme nie sú.

Aj to je podľa ruských médií dôvodom, prečo sa Moskva voči vyšetrovaniu katastrofy stavia podozrievavo. Rusko sa opakovane sťažuje, že jeho dôkazy vyšetrovatelia prehliadajú a odmietajú vziať do úvahy aj tie verzie udalosti, v ktorých ako vinník katastrofy figuruje ukrajinská armáda.

Boeing 777, ktorý letel na linke Amsterdam-Kuala Lumpur, sa zrútil 17. júla 2014 v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Zahynulo pritom všetkých 298 ľudí na palube. Podľa Ukrajiny i západných krajín lietadlo zostrelili proruskí povstalci za pomoci raketového komplexu Buk, ktorý im do výzbroje poskytlo Rusko. Moskva však odmieta akýkoľvek podiel na tejto tragédii.