USA riadia boj s ruskou propagandou už aj v Pobaltí

Cyklus je rozrátaný na celý rok a potrvá do 30. novembra 2016. Jeho účastníci majú okrem iného absolvovať aj študijný pobyt v USA.

„Projekt má pomôcť vytvoriť systém vzťahov medzi absolventmi projektu z troch pobaltských krajín a americkými školiteľmi, odborníkmi a kontaktmi s cieľom rozšíriť publikum a rôzne zdroje. Koordinátorom bude veľvyslanectvo USA v Litve,“ informoval na svojej webovej stránke zastupiteľský úrad USA v litovskom Vilniuse. V rámci boja proti „ruskej propagande“ už Poľsko a Holandsko navrhli vytvoriť v EÚ ruskojazyčný televízny kanál.

V tejto súvislosti ruský denník Izvestija pripomína, že Západ už dávno diskutuje o svojich slabinách v boji s ruskou informačnou propagandou. Výsledkom je volanie po zvýšení finančných investícií do spomínaného zápasu s Moskvou. „Jeho reálnou podobou je najnovšie aj projekt v pobaltských krajinách,“ potvrdil denníku politológ Andranik Migraňan.

Začiatok boja Európy s ruskou propagandou sa viaže k polovici roku 2010. Aktuálnosť nadobudol po tom, čo v súvislosti s krízou na Ukrajine väčšina Európanov prestala dôverovať svojim médiám informujúcim o vývoji na Ukrajine. Na druhej strane rastie popularita ruských médií, ako je RT alebo Sputnik. A tak „ministerstvá pravdy“, ako často skloňujú hlavne liberáli v súvislosti s aktivitami proštátnych ruských médií, sú dnes ťahúňmi v snahe „hovoriť pravdu a len pravdu“. Na Ukrajine je ním ministerstvo informácií, ktorého hlavným cieľom je „zabezpečenie slobody prejavu na Ukrajine“. Pritom Ukrajinci za jeden z výdobytkov oranžovej revolúcie oprávnene považovali práve existujúcu slobodu slova. Dnes už patrí minulosti.

„Úlohou ministerstva je bojovať s ruskou propagandou“, pokúšal sa o „spresnenie“ Anton Geraščenko, poradca ministra vnútra. Reagoval tak na nechápavé krútenie hlavou nielen Ukrajincov v súvislosti so vznikom úradu. Podľa Geraščenka citovaného charkovskou informačnou agentúrou Nahnews medzi hlavné úlohy „ministerstva pravdy“, ako úrad už charakterizovali nielen jeho odporcovia, patrí „vysvetľovanie a kontrapropaganda v krymskom priestore a na okupovanej časti Donbasu“.

Ukrajinská novinárska obec i novinárske organizácie v zahraničí si však myslia o vzniku „ministerstva pravdy“ čosi iné. Viacerí ukrajinskí novinári napríklad tvrdia, že vzniklo o.¤i. aj preto, aby prezident našiel ministerské kreslo pre Jurija Steca, blízkeho človeka, niekdajšieho generálneho producenta spravodajskej televízie 5. kanál, ktorú vlastní dodnes Petro Porošenko.

„Sme proti vzniku ministerstva, pretože nechápeme, čím sa môže zaoberať. Nevideli sme žiadne dokumenty a texty. Vieme iba, že existuje,“ povedala pre portál Slobodnej Európy novinárka Anastasia Stanko s tým, že na Ukrajine je dostatok schopných novinárov, ktorí „dokážu viesť informačnú vojnu, len im treba dať šancu“.

A tak v Kyjeve fungujú už dva podobné subjekty. Okrem už spomínaného ministerstva informácií totiž existuje aj Štátny výbor pre televíziu a rozhlas. Navyše, tak ako vo väčšine krajín, aj na Ukrajine je na každom ministerstve tlačové oddelenie.

Nezávislý ukrajinský politológ Leonid Švec hovorí dokonca o škodlivosti nového ministerstva pre prácu médií. „Konkrétne je to vydelením prostriedkov a vytvorením ilúzie, že sa takto dokážu vyriešiť komplikované otázky informačnej politiky,“ dodáva. A hrozí to aj v prípade vytvorenia „kontrapropagandistického centra“ vo Vilniuse.

„Najlepšou zbraňou proti propagande je sloboda slova. Vstup vlády a vznik ministerstva je krokom späť,“ myslí si napríklad generálny tajomník organizácie Reportéri bez hraníc Christophe Deloire. V rovnakom tóne sa vyjadrila aj Duňa Mijatovičová, predstaviteľka OBSE pre otázky slobody masmédií.