Generál Macko: Od spojencov očakávame, aby za nás položili život

Sabína Nagyová, Andrej Matišák, Pravda | 12.09.2015 10:00
generál Pavel Macko
,,Necítime bezprostrednú hrozbu, že by teraz niekto išiel napadnúť Slovensko. Dá sa na to však pozrieť inak. Či sme naozaj pripravení na úlohy, ktoré máme plniť," povedal generál Pavel Macko. Autor: ,
Slovenský štít (Slovak Shield) je najväčšie medzinárodné cvičenie v novodobej histórii ozbrojených síl. Zúčastní sa na ňom takmer 4 000 vojakov, ktorí sa už presúvajú krajinou. Zároveň na budúci týždeň prejde Slovenskom americký armádny konvoj. Dragoon Crossing bude tvoriť okolo 640 príslušníkov a do 150 kusov kolesovej techniky. "Pre ozbrojené sily je to v prvom rade výcviková príležitosť," povedal pre Pravdu druhý zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Pavel Macko.

Čo znamená pre ozbrojené sily cvičenie Slovenský štít?
Pre ozbrojené sily je Slovenský štít významný z viacerých aspektov. V zákone je napísané, čo všetko máme ako ozbrojené sily robiť. Nie je to len obrana. Sú to aj podporné úlohy pre iné orgány štátnej správy, hlavne, keď nie sme vo vojnovom stave. Primárnou úlohou armády je chrániť suverenitu Slovenskej republiky. Vrátane použitia bojového potenciálu. Keby sme k tomu nesmerovali, tak nie sme vojaci. Boli by sme nejaká iná bezpečnostná zložka či nejaká partia nadšencov a vlastencov. Musíme vedieť odstrašiť akéhokoľvek protivníka. Aby všetci počítali s tým, že síce môžeme byť slabší, ale zadarmo kožu nedáme. K tomu musíme mať nielen vybavené, ale aj vycvičené ozbrojené sily. Okrem toho je však armáda súčasťou širšieho aparátu štátu na to, aby si krajina udržala vnútornú bezpečnosť a stabilitu. Nie je to naša primárna úloha, ale ozbrojené sily môžu byť vyčlenené aj na ochranu štátnych hraníc. Vidíme, že Maďarsko teraz riešilo zmenu zákonov, aby sa mohli vojaci zapojiť do takejto podpory. Pri Slovenskom štíte sme sa pozreli na to, aké máme problémy, čo sme cvičili minulý rok aj v reakcii na meniacu sa situáciu.

Je Slovensko ohrozené?
Necítime bezprostrednú hrozbu, že by teraz niekto išiel napadnúť Slovensko. Dá sa na to však pozrieť inak. Či sme naozaj pripravení na úlohy, ktoré máme plniť. Aj v zmysle toho, že konvenčný konflikt, ktorý bol v minulosti podceňovaný, stále môže v Európe vzniknúť. A že je dosť blízko, v susednom štáte na Ukrajine. Pri Slovenskom štíte chceme aj s obmedzenými zdrojmi precvičiť čo najviac. Nie je to len o vojakoch, ktorí ovládajú zbrane a techniku, ale aj o schopnosti veliteľov a štábov reagovať na nepredvídateľné. Teraz vidíme, že vážny dopad na bezpečnosť a stabilitu môže mať utečenecká kríza.

Ako do toho zapadá Dragoon Crossing, teda americký konvoj, ktorý na budúci týždeň prejde Slovenskom, a na cvičení Slovenský štít sa zúčastnia aj ďalší spojenci?
Pre ozbrojené sily je to v prvom rade výcviková príležitosť. Sú to úlohy, ktoré by sme museli plniť aj tak. Vieme ich čiastočne urobiť aj medzi sebou. Je však iné cvičiť podporu hostiteľskej krajiny s vlastnými vojakmi, ktorí sa nakoniec medzi sebou dohovoria a majú tú istú techniku. Pri takejto podpore je však potrebné riešiť množstvo procedurálnych vecí. Máme rozdielne postupy, iné technické detaily. Ale preverujeme aj kapacity na podporu spojeneckých vojsk. Zo širšieho pohľadu má Dragoon Crossing, ktorý ide na cvičenie do Maďarska, aj hlbší účel.

V čom?
Slovensko má výhody zo systému kolektívnej bezpečnosti. Nemáme dostatočné kapacity na vyriešenie všetkých možných kríz. Spojenci sú navzájom zaviazaní si pomáhať. Je preto prirodzené, že s nimi cvičíme. Je to ako orchester, ktorý má zahrať koncert zložený z rôznych skladieb. Povedzme, že ide o medzinárodné hudobné teleso. Takže skupiny nástrojov sa musia zladiť. Rozdiel medzi orchestrom a vojenskou operáciou je v tom, že vojaci nehrajú známu operu, ale riešia nové problémy. Takže počas hudby komponujeme árie. Spoluprácu musíme zladiť, aby sme dokázali riešiť operácie. Spojencov sme si pozvali. V rámci cvičenia Slovenský štít sú tu Poliaci, Česi, Maďari. Vo výcvikovom priestore Lešť budú cvičiť aj jednotky Národnej gardy z Indiany, s ktorou dlhodobo spolupracujeme. Boli sme spolu aj v Afganistane. Dragoon Crossing je pre nás skúškou, ako zvládneme hostiteľskú úlohu.

Musíme vedieť odstrašiť akéhokoľvek protivníka. Aby všetci počítali s tým, že síce môžeme byť slabší, ale zadarmo kožu nedáme.
generál Pavel Macko

Čo musí Slovensko urobiť pre Dragoon Crossing?
Musíme umožniť bezproblémový presun. Zároveň musíme ukázať schopnosti, že vieme prijať a integrovať vojenské jednotky, ktoré by nás prišli posilniť. Zabezpečíme, aby si vojaci udržali výkonnosť a schopnosti. Musíme ich prijať, umožniť priestor na odpočinok.

Zjednodušene povedané, musíme im dať najesť a nechať sa vyspať.
Najesť, vyspať sa, doplniť techniku, opraviť ju, doplniť palivo, aby sa mohli presunúť v rámci svojich úloh. Dragoon Crossing nám ukáže, koľko síl a prostriedkov musia naše ozbrojené sily viazať. Urobíme aj niektoré výcvikové aktivity týkajúce sa integrácie amerických jednotiek s našimi. Ale keďže Dragoon Crossing smeruje do Maďarska na cvičenie, tak na to nebude až taký veľký priestor.

Ako vnímate debatu v slovenskej spoločnosti v otázke podporenia alebo nepodporenia prejazdu spojencov naším územím?
Pre mňa ako vojaka je to úplne jasné. Slovensko sa na základe legitímneho rozhodnutia celkom otvorene prihlásilo k euroatlantickým štruktúram, k integrácii do EÚ, do NATO. Je to euroatlantický priestor, okolo nás sú spojenci a ja si ani neviem predstaviť nejakú umelú neutralitu alebo izoláciu Slovenska. Veď to je náš prirodzený priestor. Je v našom záujme, aby bol bezpečný, a momentálne nič lepšie ako EÚ a NATO, napriek nedostatkom a rôznym kritikám, na zabezpečenie stability nášho územia nemáme. Samozrejme, že vnímame diskusiu. Aj dosť agresívnu debatu na internete. Nás mrzí, lebo ona nie je k podstate veci. Poskytnúť spojencom takúto hostiteľskú podporu je to najmenej, čo môžeme urobiť. Je to úplne prirodzené. My svoju obranu máme nastavenú tak, že ju vieme zabezpečiť a spoliehame sa do určitej miery na posilnenie našich spôsobilostí a kapacít od spojencov. Je úplne iluzórne, že by sme všetky krízy vyriešili bez nich. Ozbrojené sily musia cvičiť, ale nie preto, aby vyvolali vojnu. To je nezmysel, takéto tvrdenia musím odmietnuť. Sú to úlohy, ktoré smerujú k udržaniu bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky, ktorá je previazaná s našimi spojencami. To je akoby sme povedali, že hasiči tým, že cvičia a pripravujú sa na zásah pri požiari, spôsobujú požiar. Nerobíme demonštratívne cvičenia, ktoré by zvyšovali napätie v Európe a mali by charakter, že ohrozujú bezpečnosť niekoho iného.

Môže sa stať, že nejaké protesty sa budú snažiť zastaviť Dragoon Crossing. Aká je v tomto prípade úloha ozbrojených síl v rámci podpory hostiteľskej krajiny?
Ozbrojené sily priamo neriešia protesty. Nepredpokladáme použitie armády proti protestom. Vojaci si nemôžu robiť, čo chcú. Sme viazaní medzinárodnými zmluvnými dokumentmi, Ústavou SR aj našimi zákonmi. Pokiaľ ide o presun amerických vojsk, splnili všetky legislatívne podmienky na to, aby mohli vykonať tranzit. Zúčastňujú sa cvičenia u nás a všetky tieto aktivity boli schválené a povolené na základe predložených faktov ústavnými orgánmi. Slovensko je jednotkám povinné zabezpečiť podporu aj ochranu v prípade akejkoľvek nepredvídateľnej situácie. Je to naša základná úloha, ale sme v stave bezpečnosti a ochrana verejného poriadku patrí do rúk orgánom štátu, ktoré sú na to určené. Predovšetkým je to polícia. Pokiaľ ide o prípadné protesty, mňa to mrzí ako vojaka, lebo je to útok aj na nás. Nerobím rozdiel medzi spojeneckým vojakom a naším vojakom. Máme spojencov. Dúfame, že sa tu budú cítiť ako doma. Očakávame od nich totiž, aby v prípade krízy boli ochotní položiť život za našu vlasť rovnako ako naši vojaci.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ