Počet utečencov láme rekordy

Európa čelí utečeneckej kríze opatreniami, ktoré sa postupne rozbiehajú. Začínajú už fungovať takzvané hotspoty v Taliansku a Grécku. Tie by mali prispieť k rýchlejšej registrácii prichádzajúcich ľudí. Otázne však je, či budú stačiť kapacitne. Problémom je najmä Grécko, na ktorého územie v októbri podľa UNHCR vstúpilo viac ako 200-tisíc migrantov. Väčšina utečencov potom pokračovala po balkánskej trase cez Macedónsko, Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko a Rakúsko do Nemecka.

Berlín, aj ďalší, chce riešiť nápor aj urýchlením deportácie tých migrantov, ktorí nemajú právo na azyl. Na summite o tzv. balkánskej ceste, ktorý sa konal 25. októbra a zorganizovala ho Európska komisia, sa zúčastnené krajiny dohodli na zrýchlení rokovaní so štátmi ako Afganistan, Pakistan a Bangladéš. Je potrebné zabezpečiť, aby prijímali späť svojich občanov, ktorí nedostali azyl.

Kábul sa už podľa agentúry AP vyjadril, že to robiť bude. Afganci tvoria takmer pätinu utečencov, ktorí prichádzajú do Európy. Niektorí experti varujú, že tento počet sa môže ešte výrazne zvýšiť, pokiaľ sa v krajine nepodarí vyriešiť konflikt s Talibanom. Denník New York Times citoval prieskum Gallupovho ústavu, podľa ktorého až štvrtina obyvateľov Afganistanu by rada odišla do zahraničia. To je približne osem miliónov ľudí. Samozrejme, to neznamená, že všetci skutočne odídu. Ale…

"Problém, ktorý spôsobil, že ľudia opustili Afganistan, nie je vyriešený. Stále je tu vojna, konflikt, málo bezpečia,“ uviedol minister pre utečencov Husajn Alemi Balchí pre agentúru AP. Nemecká vláda sa medzitým snaží dohodnúť na tom, ako riešiť ustavičný prílev utečencov do krajiny. Do štvrtka by mal byť na stole návrh, či, prípadne v akej forme, zriadiť na hraniciach tranzitné zóny pre migrantov. Podľa bavorskej CSU a jej predsedu Horsta Seehofera by umožnili delenie utečencov na tých, čo majú vyššiu šancu na azyl, a tých, čo ju majú nižšiu. Do prvej kategórie by patrili najmä Sýrčania.

Proti tranzitným zónam sú sociálni demokrati. Zdá sa však, že kancelárka a líderka CDU Angela Merkelová nad návrhom uvažuje, hoci odmieta uzavretie hraníc či limity na počty prichádzajúcich utečencov. Kresťanským demokratom však klesá popularita medzi voličmi, čo by nakoniec mohlo byť dôvodom pre tvrdší kurz voči migrantom.

"Merkelová je veľmi dobrá v tom, ako zvládnuť spojencov, ktorí sú zároveň protivníkmi, ako je Seehofer,“ pripomenul pre Pravdu expert na nemeckú politiku Eric Langenbacher z Georgetownskej univerzity. "Popularita kancelárky však klesá. Možno je jej pozícia slabšia, ako sa zdá,“ zauvažoval odborník.