Lídri východnej časti NATO sú za stálu prítomnosť aliancie v oblasti
„Stojíme pevne za názorom, že Rusko sa musí vrátiť k dodržiavaniu medzinárodného práva a svojich medzinárodných povinností, zodpovedností a záväzkov. To je základná podmienka toho, aby bol vzťah NATO a Ruska založený na dôvere,“ uvádza sa vo vyhlásení. Dokument ďalej uisťuje, že krajiny východného krídla aliancie sa budú spoločne usilovať o „silnú, dôveryhodnú a trvalú“ vojenskú prítomnosť jednotiek NATO v regióne.
Vrcholnej schôdzke, ktorá predchádzala júlovému summitu NATO vo Varšave, sa zúčastnili prezidenti Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska. Česká republika ako jediná krajina nemala na summite hlavu štátu, zastupoval ju predseda Poslaneckej snemovne Jan Hamáček. Za alianciu bol na schôdzke prítomný námestník generálneho tajomníka NATO Alexander Vershbow.
„(Spoločné) Vyhlásenie zdôrazňuje potrebu jednoty aliancie a vzájomnej solidarity,“ povedal ČTK po skončení summitu Hamáček. Predstavitelia východnej časti NATO sa podľa neho zhodli tiež na potrebe plnenia záväzkov z minulého Waleského summitu aliancie, najmä pokiaľ ide o výdavky na obranu, a na potrebe zachovať v rámci aliancie politiku otvorených dverí vo vzťahu k budúcemu rozširovaniu NATO.
Aliancia sa už na minuloročnom septembrovom summite vo Walese v reakcii na postup Ruska v ukrajinskej kríze rozhodla posilniť svoju prítomnosť na východe Európy a zriadiť nové sily veľmi rýchlej reakcie. Všetko by malo byť dokončené do budúceho summitu NATO v poľskej metropole v lete 2016.
Denník The Wall Street Journal v tejto súvislosti napísal, že podľa diskutovaného plánu by NATO malo mať vojenský prápor v Poľsku a v každom z troch pobaltských štátov, vždy o sile 800 až 1000 vojakov. Hamáček povedal, že žiadne konkrétne čísla na summite nepadli, len všeobecné odporúčania vojensky posilniť východné krídlo aliancie. „Česká republika je krajinou, ktorá na rozdiel od zúčastnených štátov nie je hraničnou krajín aliancie. Nevidíme dôvod pre prítomnosť aliančných jednotiek na našom území, avšak rešpektujeme v tejto veci názor iných členských krajín,“ uviedol Hamáček.
Česká republika ako jediná nebola v Bukurešti zastúpená hlavou štátu. Zeman si kvôli neúčasti vyslúžil kritiku od opozičnej ODS. Zeman je teraz na návšteve Pardubického kraja. Jeho hovorca Jiří Ovčáček ČTK v utorok povedal, že prezident mal program naplánovaný dlhodobo. V októbri sa vraj Zeman stretol medzi štyrmi očami s poľským prezidentom Andrzejom Dudom, ktorého informoval, že sa na summite v Bukurešti nemôže zúčastniť.