V tieni rusko-tureckého konfliktu je veľká hra o plyn

Viera Ružinská | 27.11.2015 07:00, aktualizované: 
Zostrelenie ruskej stíhačky môže mať širší dosah, ako len naštrbenie rusko-tureckých vzťahov. Ruský premiér Dmitrij Medvedev varoval, že incident môže viesť k zastaveniu významných spoločných projektov a k oslabeniu pozícií tureckej produkcie na ruskom trhu.

Konflikt dvoch veľkých hráčov s plynom sa nepriamo týka aj Slovenska, ktoré patrí k významným prepravcom zemného plynu a svoju pozíciu do budúcnosti sa snaží udržať.

Rusko už ohlásilo, že chce zastaviť dodávky plynu do Európy cez Ukrajinu a trasa po dne Čierneho mora cez Turecko mohla byť čiastočnou náhradou. Doplatila by na to nielen Ukrajina, ale aj Slovensko. Aj na plynovod cez Turecko reaguje projekt Eastring, ktorým chce Slovensko prepojiť plynovody v smere na Balkán.

Rusi však hrajú hru aj cez projekt Nord Stream, ktorý môže po dne Baltického mora vyšachovať skoro všetkých okrem Rusov a Nemcov. Hra má však globálne rozmery. Brusel totiž podporuje projekt Južný koridor s kaspickým plynom a Moskva medzitým stavia aj plynovod do Číny.

Zostrelenie stíhačky bude mať podľa Alexandra Dulebu zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku dosah na celú agendu rusko-tureckých vzťahov. Prvou obeťou môže byť práve plánovaný plynovod Turkish Stream, ktorým má prúdiť ruský plyn do Turecka ďalej do Európy. Má ísť o náhradu za Rusmi zrušený South Stream, ktorý sa mal do Európy „vylodiť“ v Bulharsku. Výstavba Turkish Streamu, s ktorou prišiel samotný ruský štátny gigant Gazprom, však bola otázna ešte pred samotným incidentom.

„K žiadnej dohode medzi oboma stranami do včerajška nedošlo a ich verejne prezentované postoje boli dosť vzdialené. Turkish Stream nebol aktuálny včera a nie je ani dnes,“ myslí si energetický analytik Karel Hirman.

Dôvodom, prečo sa výstavba nového plynovodu doteraz stále nezačala, mali byť údajne vysoké ceny za dodávky plynu, s ktorými turecká strana nesúhlasila. „Rokovania o Turkish Streame boli stále nedotiahnuté, lebo cena dodávok plynu sa zdala pre Turkov vysoká,“ vysvetľuje Duleba. Spotreba zemného plynu v Európe má v posledných rokoch klesajúcu tendenciu.

Turecko má podľa analytika Hirmana kľúčové záujmy najmä v oblasti Blízkeho východu. „V budúcnosti pravdepodobne dôjde k nejakým dohodám ohľadne ruských dodávok plynu do Turecka, no nie v oblasti tranzitu ruského plynu cez turecké územie ďalej do Európy,“ pokračuje ďalej Hirman.

Rusko s Nemeckom sa medzitým dohodli na rozširovaní kapacity už existujúceho plynovodu Nord Stream. Výstavbou nového plynovodu po dne Baltického mora by sa však zastavil tranzit ruského plynu cez Ukrajinu, čo by pre krajinu zmietajúcu sa vo vojne bolo zdrvujúce. Ukrajina, ale aj Slovensko by totiž prišli o nemalé príjmy spojené s prepravou plynu.

Odborníci kritizujú projekt Nord Stream-2 najmä pre jeho protieurópske a protiukrajinské smerovanie. EÚ pritom pred rokom zaviedla proti Rusku sankcie ako odpoveď na ruskú anexiu Krymu a ruskú úlohu v ukrajinskom konflikte. Analytici za odvetu považujú to, že došlo k obmedzeniu dodávok ruského plynu pre krajiny EÚ.

Desať krajín kritizuje Nord Stream

Plány Ruska a západných spoločností na rozšírenie plynovodu Nord Stream do Nemecka, ktoré umožnia obmedziť prepravu zemného plynu do Európy cez Ukrajinu, idú proti záujmom Európskej únie a obsahujú riziko ďalšej destabilizácie Ukrajiny. Podľa agentúry Reuters pred tým varovala desiatka členských štátov EÚ v liste adresovanom Európskej komisii. Krajiny z východnej časti EÚ v liste vyzývajú k diskusii o tejto záležitosti na decembrovom summite EÚ. Kriticky sa v Bruseli k plánom budovania plynovodu Nord Stream vyjadril aj minister hospodárstva SR Vazil Hudák. Signatármi listu sú Slovensko, Česká republika, Bulharsko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko.
(ČTK/Pravda.sk)

Pre projekt Nord Stream-2 vytvorila ruská spoločnosť Gazprom konzorcium s nemeckými spoločnosťami E.ON, BASF/Wintershall, OMV, ENGIE a Royal Dutch Shell. Gazprom spolu s partnermi postaví plynovody 3 a 4, ktoré prepravia dodatočných 55 miliárd kubických metrov plynu ročne na trase, ktorá zahŕňa plynovody 1 a 2 rovnakej kapacity. Uskutočniť by sa to malo do konca roku 2019. Rozširovanie kapacity plynovodu však podľa analytikov nemá žiadne opodstatnenie.

„Samotný Nord Stream 1 sa využíva na 60 percent svojej kapacity. Náš tranzitný ukrajinsko-slovenský koridor je využívaný zhruba na polovicu svojej kapacity. Dôvod stavať nové plynovody z Ruska do Európy nie je,“ myslí si Hirman.

Slovensko hľadá podporu pre svoj projekt Eastring, ktorým by sa dodával plyn z Turecka cez Bulharsko a Rumunsko na Slovensko. Trasa môže byť aj opačná. Plánovaný plynovod má viesť z Veľkých Kapušian až na bulharsko-tureckú hranicu. Podľa podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča má ísť o obojsmerný plynovod, čím sa posilní severno-južná a južno-severná kapacita, ktorá nám momentálne v EÚ podľa jeho slov chýba. Nord Stream-2 je však pre Eastring silným súperom.

Rozpočet projektu Eastring sa má podľa ministra hospodárstva Vazila Hudáka pohybovať v rozmedzí 1,5 až 2 miliardy eur. Výstavba plynovodu sa má realizovať z viacerých zdrojov. Jednou z možností je financovanie prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva, no tento plynovod je prioritou aj pre Slovenský investičný holding, uviedol nedávno Šefčovič.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ