Erdogan: sultán či politický hazardér?

Spomínaný kurz napokon doviedol Ankaru k aktívnej účasti v tzv. arabskej jari, počas ktorej urobil prezident Recep Erdogan množstvo chýb. Ich výsledkom je turecké tvrdé narazenie čelom do sýrskeho múru. Až sem ho totiž doviedla hra na osmanského sultána, ktorý je však dnes skôr politickým hazardérom so všetkými mínusmi, ktoré takáto politika prináša. A to nielen samotným Turkom, ale aj celej blízkovýchodnej oblasti. Dokazuje to aj vývoj po incidente s ruským bombardérom.

„V prípade útoku na turecké lietadlo to nenecháme bez reakcie. Budeme to považovať za akt agresie,“ reagoval Erdogan pre CNN na rozmiestnenie ruského obranného systému S-400 v Sýrii. Po tom, čo spomínaná sofistikovaná zbraň „uzavrela“ nebo nad Sýriou, prišla Ankara následne s „ústretovou iniciatívou“ v podobe zastavenia letov tureckých lietadiel v rámci medzinárodnej koalície vedenej USA.

„Zostrelenie ruského bombardéra nad sýrskym územím je prejavom hystérie tureckého prezidenta Erdogana,“ vracia sa k incidentu Jevgenij Satanovskij, odborník na problematiku Blízkeho a Stredného východu. „Rusko mu ničí jeho obchod s ropou, historickými artefaktmi, obilím a tak ďalej,“ pripomenul politológ pre rádio Kolokol Rosii už päť rokov existujúce verejné tajomstvo. Pritom Erdogan, ktorý sa so svojimi obchodnými aktivitami skrýva za chrbát svojho syna, stále verbálne popiera spomínanú kontroverznú činnosť. A v prípade, že niekto v Turecku tvrdí opak, čaká ho pobyt za mrežami. Podľa agentúry Dogan sa o tom najnovšie na žiadosť samotného prezidenta Erdogana presvedčili dvaja tureckí novinári – šéfredaktor a spravodajca denníka Republika Can Dündar a Erdem Gül. Zverejnili totiž články potvrdzujúce turecké dodávky zbraní teroristom z IS. Dnes novinári čelia obvineniu z „podpory terorizmu a vlastizrady“.

Turecký líder sa pritom pridŕža dobre známeho výroku, podľa ktorého najlepšia obrana je útok. Ako totiž povedal v priamom prenose tureckej televízie, „USA majú svedecké dokumenty potvrdzujúce prepojenie ruských spoločností s extrémistami z Islamského štátu s cieľom zásobovať ropou vládnu moc v Sýrii“. Pritom aj americký internetový spravodajský portál Defense One informoval o tureckom nákupe sýrskej ropy a plynu od teroristických skupín. „Turecko je veľmi dôležité pre Islamský štát. Je bránou pre peňažné toky, ľudí a muníciu smerujúcu do Sýrie,“ pripomenul server.

Prepojenie Ankary s teroristickými zoskupeniami potvrdzuje aj podľa politológa Satanovského plánovaná akcia týkajúca sa zostrelenia ruského lietadla.

„Erdoganova hystéria sa veľmi opatrne a chladnokrvne premenila na konkrétny plánovaný incident, na plánovanú akciu. Verí varí niekto tvrdeniu, podľa ktorého na sýrsko-tureckej hranici sú stále prítomné kamery pripravené zaznamenať akúkoľvek udalosť? Na mieste dopadu zostreleného stroja boli odrazu tisíce teroristov, ktorí veľmi ochotne poskytovali rozhovory západným novinárom, rovnako určite nie náhodne prítomným v inkriminovanej oblasti,“ upozornil Satanovskij.

Nie je tajomstvom, že ruský raketový systém S-400 urobil škrt cez rozpočet nielen Erdoganovi, ale aj teroristom z IS, aj tým „umierneným“, ktorých Ankara otvorene podporuje. V ich plánoch sa jasne rátalo so zvrhnutím legálne zvoleného sýrskeho prezidenta Bašára Asada, s delením si bohatstva krajiny. Tu kdesi treba pravdepodobne hľadať korene súčasnej hystérie tureckého lídra.

Postupne pod tlakom udalostí turecký prezident Erdogan napokon zaradil vo svojich verbálnych útokoch spiatočku. Najprv cez médiá a následne oficiálne cez diplomatický kanál požiadal Moskvu o stretnutie s prezidentom Putinom počas nadchádzajúceho víkendového rokovania konferencie OSN v Paríži o klimatických podmienkach. Moskva sa s odpoveďou neponáhľala. Tým skôr, že po tom, čo Erdogan okrem iného odmietol ospravedlniť sa za incident s lietadlom, paradoxne upozornil, aby sa Rusi „viac nezahrávali s ohňom“.