Erdogan hrá vabank, Putin tají dôkazy

Boris Latta, Pravda | 02.12.2015 09:00
Erdogan, Putin Foto: ,
Ešte v druhej polovici septembra prezidenti Turecka a Ruska, Recep Erdogan (vpravo) a Vladimir Putin, otvárali spoločne v Moskve najväčšiu mešitu v Európe a dnes si vo verbálnych útokoch nič nedarujú.
Turecký prezident Recep Erdogan tlačí na pílu. Ak vraj Moskva dokáže prepojenie Ankary s teroristickým hnutím Islamský štát v súvislosti s dodávkami ropy, tak vraj odstúpi.

„Ak sa to dokáže, tak naša národná hrdosť mi prikazuje, aby som odstúpil,“ cituje tureckého lídra britská BBC. Erdogan tak reagoval na predchádzajúce tvrdenie ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa neho Moskva „získala dodatočné dôkazy, ktoré, žiaľ, potvrdzujú, že dodávky ropy z oblastí kontrolovaných IS, ako aj ďalšími teroristickými organizáciami v obrovskom množstve, v priemyselnom rozmere, putujú do Turecka“.

Erdogan sa pokúšal oponovať tvrdením: „Nie sme takí nečestní, aby sme kupovali ropu od teroristov. Ak o tom existujú dôkazy, tak nech ich predložia.“ Podľa reakcie z Moskvy sa toho však Ankara nedočká. Rusko ich odmietlo zverejniť.

„Najdôležitejšie je mať informáciu a využiť ju v práci sústredenej nie na dokazovanie čohosi, ale na boj s terorizmom. Ide o informáciu, ktorá sa využije v zápase s terorizmom,“ cituje agentúra RIA Novosti z utorkovej reakcie Dmitrija Peskova, hovorcu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa napriek signálom z Ankary odmietol stretnúť v Paríži s Erdoganom.

Pozadie ekonomických sankcií

Približne 60 % importovaného plynu do osemdesiatmili­ónového Turecka pochádza z Ruska. Prípadné zastavenie dodávok znamená pre Turecko aj Rusko obrovské straty rovnako ako prípadné zastavenie už dohodnutej ruskej výstavby jadrovej elektrárne v Turecku. Obchodná výmena Turecko-Rusko dosahuje v súčasnosti hodnotu 32 miliárd dolárov.

Podľa Alona Liela, bývalého izraelského veľvyslanca v Ankare, najväčším hlavybôľom Turecka je dnes Irán. „Turci si uvedomujú, že úspech Ruska v Sýrii znamená vplyv Teheránu na Damask. A to sa Ankare nepáči,“ povedal politológ v rozhovore pre server Bizportal. Turecká nervozita je o to väčšia, že dnes, štyri mesiace po uzavretí dohody o zastavení iránskeho jadrového programu, boduje Teherán na diplomatickom poli. „Po zrušení sankcií sa teraz mnohé krajiny, a hlavne veľké spoločnosti, usilujú čo najskôr stať obchodnými partnermi Iránu,“ dodáva Liel.

Pokračujúca slovná prestrelka medzi Ankarou a Moskvou vyvoláva obavy aj medzi Rusmi žijúcimi v Turecko, ktorých je asi 100 tisíc. Ide väčšinou o ženy, ktoré sa vydali za Turkov.

„Erdogan je pri moci už 13 rokov. Je to autoritatívny a komplikovaný politik. Akási neriadená strela. Človek, ktorý rozhoduje pod vplyvom emócií. Často sa stávalo, že neskôr sa pokúšal zaradiť spiatočku, ale väčšinou sa spravidla už nič nedalo napraviť. Medzi mojimi známymi niet takých, ktorí by si ho vážili,“ cituje portál Lenta Tatjanu Sazonovovú žijúcu v Istanbule. Jej krajanka Natalia Pavlovova z Antalye zase upozornila na reakciu Turkov na incident s ruským bombardérom. „Je v duchu východných národov. Podľa toho Erdogan nemohol konať ináč. Ľudia by to totiž nechápali. Tým skôr, že jeho politické zázemie nie je na tom najlepšie. Možno preto očakávať zvýšenú aktivitu tureckej diplomacie. Urobí všetko, aby sa vyhla konfrontácii s Ruskom. Verím, že ruskí politici sú dostatočne múdri a odpustia susedovi a nepodľahnú provokáciám, nahrávajúcim jedine radikálnym islamistom,“ myslí si Ruska z Antalye.

Vo vychytenom tureckom turistickom letovisku žije aj Julia Ozgelenová. „Turecko je pre mňa druhou vlasťou. Mám tu rodinu, muža. Veľmi ma bolí, keď vidím, ako sa ničia dlhodobé vzťahy. Situácia naberá na obrátkach. Bojím sa zapnúť televízor alebo zájsť na niektorú z internetových sociálnych sietí. Dianie sa vymklo spod našej kontroly, ale zatiaľ si ešte môžeme zachovať úctu jedného k druhému,“ apeluje Julia nepriamo na svetovú verejnosť.

Podľa portálu Mixednews má tá však vraj iné starosti. Napríklad konštatuje, že občianska vojna v Sýrii je veľmi výhodným obchodom pre Európu.

„Podľa niektorých zdrojov môžu Európania vďaka vojne ušetriť ročne až 350 miliárd dolárov. Pokles ceny ropy a plynu nie je však dobrou správou pre Rusko,“ tvrdí portál. Z toho mu vychádza, že napätie medzi Ruskom a Tureckom „hrá do kariet európskym krajinám“. Ankare sľúbené 3 miliardy dolárov od Európy na riešenie utečeneckej krízy sú podľa Mixednews zanedbateľnou sumou v porovnaní so ziskom, ktorý Európa očakáva od pokračujúcej rusko-tureckej krízy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ