Zomrel šéf ruskej vojenskej rozviedky GRU Igor Sergun
Zo Sergunovho života je známych len málo podrobností, podľa médií je jeho biografia štátnym tajomstvom. Do služieb vojenskej špionáže vstúpil za sovietskych čias už v roku 1984, od roku 1998 pôsobil ako ruský vojenský atašé v albánskej metropole Tirane.
Do čela Hlavnej správy rozviedky ruského generálneho štábu (GRU) ho menovali roku 2011. Zomrel v hodnosti generálplukovníka.
„Kolegovia a podriadení Serguna poznali ako pravého bojového dôstojníka, skúseného a kompetentného veliteľa, veľmi statočného človeka a skutočného vlastenca. Vážili si ho pre jeho profesionalitu, pevnosť charakteru, čestnosť a slušnosť,“ uvádza sa v nekrológu, ktorý podpísal prezident Vladimir Putin.
GRU je hlavnou výzvednou službou ruskej armády, jej civilným náprotivkom je menej známa a operačne aj personálne podstatne menšia Služba vonkajšej rozviedky (SVR). História GRU spadá až do čias po boľševickej revolúcii z roku 1917, keď sa o vytvorenie vojenskej špionážnej agentúry zasadil vtedajší mocný boľševický vodcu Lev Trockij.
V súčasnosti je podľa západných spravodajských zdrojov ťažiskom operácií GRU sýrske bojisko, kde od konca septembra operuje aj ruské vojenské letectvo. Podľa Kyjeva pôsobia agenti ruskej vojenskej rozviedky v hojnej miere aj na východe Ukrajiny. Sám Sergun je od predvlaňajšej ruskej anexie Krymu na sankčnom zozname Európskej únie.
Špionážnu minulosť má vo svojom životopise aj prezident Putin, ktorý však v sovietskej ére pôsobil v zložkách vtedajšej kontrarozviedky KGB. Z terajších ruských politikov majú údajne za sebou službu v GRU vicepremiér Dmitrij Kozak a vplyvný Putinov poradca Vladislav Surkov. Sergunovho nástupca doteraz Kremeľ oficiálne nemenoval.