Pravekých osád na hornom Požitaví našli už takmer sto

Žaneta Mikulíková, Pravda | 17.01.2016 18:00
Usadili sa u nás, začali obrábať zem a pestovať plodiny. Nitrianski archeológovia objavili v oblasti horného Požitavia takmer sto osád prvých roľníkov, ktoré tu existovali už päť- až šesťtisíc rokov pred naším letopočtom.
Archeológovia skúmajú pohrebisko vo Vrábloch.... Foto: Matej Ruttkay
archeológovia, pravek Archeológovia skúmajú pohrebisko vo Vrábloch. Hroby našli otvorené.

„Náleziská postupne skúmame magnetometrami a georadarmi, takže určite pribudnú aj ďalšie ucelené pôdorysy celých osád,“ hovorí riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Matej Ruttkay. Stopy po pravekých roľníkoch sa podarilo odhaliť v obciach Čierne Kľačany, Nemčiňany, Mochovce, Sľažany či vo Vrábľoch.

„Zistili sme prítomnosť takzvaných dlhých domov. Dva druhy ich konštrukcie sú typické práve pre mladšiu a neskorú kamennú dobu,“ vysvetľuje šéf nitrianskych archeológov. Roľnícku osadu tvorila skupina niekoľko desiatok metrov dlhých drevených stavieb so stenami, ktoré boli omazané hlinou. „Steny boli často pekne farebne zdobené. Po bokoch stavieb sa nachádzali hliníky, z ktorých sa ťažil stavebný materiál, a potom slúžili na uskladnenie odpadu,“ opisuje Ruttkay. Niekedy ide o komplexy veľké šesť až osem hektárov.

V jednom z komplexov identifikovali podľa ďalšieho archeológa z nitrianskeho ústavu Ivana Chebena viac ako 350 pôdorysov domov. „To však neznamená, že sa vyskytovali naraz v jednom čase. Počet domov sa počas vývoja osady menil.“ V budovách s dĺžkou asi 30 metrov mohlo bývať 15 až 20 ľudí. Roľníci pestovali najmä obilniny, zo strukovín šošovicu.

Oblasť horného Požitavia začali archeológovia intenzívnejšie skúmať koncom 70. rokov minulého storočia. „Práce dostali nový impulz po roku 2010 v súvislosti s projektmi financovanými z eurofondov,“ vysvetľuje Ruttkay.

Výskum im uľahčil aj rozvoj nových geofyzikálnych prístrojov, ktoré umožňujú „pozerať sa pod zem“. Vďaka nim môžu bez zásahov do terénu preskúmať veľké oblasti. Odborníkom pomáhajú aj ďalšie nové metódy, napríklad letecké snímkovanie či skenovanie povrchu.

Vybraným osadám sa chcú archeológovia venovať podrobnejšie. „Mali by sa stať súčasťou medzinárodných výskumných projektov,“ dodal Ruttkay. Jeden takýto projekt prebieha v lokalite Fidvár pri Vrábľoch. Aj tu sa našli osady z mladšej kamennej doby. Jedna z nich je dokonca obohnaná priekopou.

Slovensko-nemecký projekt je zameraný na výskum lokality, ktorá je mladšia ako osady prvých roľníkov. Ide o významnú lokalitu zo staršej bronzovej doby z polovice druhého tisícročia pred naším letopočtom. „Nachádza sa tu doslova útvar mestského charakteru s domami, ulicami a opevnením,“ hovorí Ruttkay.

Pre jeho veľkosť a charakter zástavby sa o ňom hovorí ako o „slovenských Mykénach“. Posledné dva roky sa výskum koncentruje na odkryv pohrebiska. „Väčšina hrobov je vykradnutá, prípadne porušená z kultových dôvodov pravdepodobne nie dlho po pochovaní jedincov,“ približuje riaditeľ ústavu.

Presnú príčinu sa snažia archeológovia zistiť detailným výskumom, pri ktorom postupujú po milimetroch. „Na prvý pohľad sa nám ťažko hovorí o vykradnutí, ak v hrobe zostali zlaté predmety. Na druhej strane ich mohli vykrádači prehliadnuť. Často sú otvorené iba niektoré časti hrobu,“ hovorí archeológ.

Na pohrebisku v Tesárskych Mlyňanoch z obdobia sťahovania národov sa preukázalo, že hroby museli byť otvorené naraz. Napríklad lebka z jedného hrobu bola hodená do iného. V jednom hrobe sa tak našli dve. Dokonca aj časti tiel boli poprehadzované.

„Z dnešného hľadiska je to nepredstaviteľný prístup. O to viac nás zaujíma, či išlo skutočne o vykradnutie, alebo o kultové praktiky, napríklad keď si odchádzajúca populácia zobrala na pamiatku predmety svojich predkov,“ dodáva na záver Ruttkay.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ