Kaliňák: Druhým stupňom ohrozenia reagujeme na situáciu v Európe

Ako povedal pre médiá po vymenovaní za ministra, tento zvýšený stupeň slúži tiež na to, aby si s partnermi dokázali lepšie vymieňať informácie. Kaliňák pripomenul, že stupeň ohrozenia zvýšilo aj Maďarsko a Česká republika.

„Útoky pochádzajú z jedného miesta. Musíme naozaj zabrať, aby sme dokázali pomôcť našim belgickým priateľom rozložiť všetky teroristické bunky,“ objasnil Kaliňák. Zdôraznil však, že druhý stupeň znamená, že „Slovensko nie je ohrozené žiadnym priamym útokom, ale naša partnerská krajina v Európskej únii je, a my sme povinní vyvinúť všetky aktivity, aby sme dokázali pomôcť“. Kaliňák takisto pripustil, že nejaké náznaky a informácie v súvislosti s terorizmom smerovali aj do regiónu strednej a východnej Európy, niektoré dokonca na Slovensko.

To, čo reálne bude druhý stupeň pre Slovensko znamenať v najbližších dňoch, podľa Kaliňáka veľmi závisí od informácií, ktoré „prichádzajú každú hodinu a závisí to aj od žiadostí na jednotlivé vyšetrovacie úkony“. Dodal, že Slovensko zaujíma hlavne otázka logistiky, teda akým spôsobom sa teroristi dostali k nebezpečným látkam.

„Vyrobiť bombu asi nie je až taký problém, keď niektoré látky sú dokonca niekedy voľne dostupné na trhu. Ale technické zariadenia – či odpaľovacie či rozbušky, to sú veci, ktoré sú pod prísnym monitoringom a režimom a toto musíme zistiť, že odkiaľ pochádzajú,“ povedal Kaliňák.

Priznal, že sa nedá monitorovať každý jeden rizikový človek. „V Európe je to veľmi komplikované, pretože máme schengen a my im musíme prekaziť logistické trasy. To je asi to najpodstatnejšie,“ dodal ďalej Kaliňák.

S Kaliňákom priletí z Bruselu aj 27 Slovákov

Spoločne s Kaliňákom priletí o 22:00 na Slovensko aj 27 Slovákov z belgického Bruselu, ktorý bol v utorok 22. marca terčom teroristických útokov. Ako informoval hovorca ministerstva vnútra SR Petar Lazarov, lietadlo pristane na letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave.

Kaliňák v poobedných hodinách odletel do Bruselu na mimoriadne zasadnutie ministrov vnútra a spravodlivosti EÚ. Hlavnou témou stretnutia bola mimoriadna situácia v Belgicku a jej dopady na ostatné členské štáty EÚ. „Vzhľadom na to, že v Bruseli sa nachádzajú občania Slovenskej republiky a potrebujú sa dostať po katastrofálnych udalostiach domov, majú možnosť priletieť dnes vo večerných hodinách spiatočným letom s Robertom Kaliňákom,“ uviedol Lazarov.

Kaliňák od schôdzky ministrov očakával „mnoho posunov v diskusiách“. „Na neštandardnú situáciu treba používať neštandardné metódy a to bude predmetom debaty spolu s vyjadrením solidarity belgickému národu a pozostalým,“ dodal.

Staronový šéf rezortu vnútra priznal, že nie je zástancom myšlienky spoločnej európskej spravodajskej služby. Diskusie o podobnom projekte väčšinou ožívajú práve po teroristických hrozbách a útokoch. "Nie som, a myslím si, že nie som sám, kto ideu spoločnej európskej spravodajskej služby nepodporuje,“ zdôraznil Kaliňák.

„Nejde o to, že by sme boli proti nejakým spoločným bezpečnostným zložkám, to rozhodne nie, výrazne podporuje Európsku pobrežnú a pohraničnú stráž,“ zdôraznil minister. Upozornil ale, že spravodajské služby sú veľmi špecifický nástroj, kde národnosť jednotlivých pracovníkov a ich príslušnosť k domácim službám môže zohrať svoju úlohu.

„Zoberte si, koľko bolo prípadov sťažností v USA, že jednotlivé služby medzi sebou súperia, kto je dôležitejší, lepší. Toto by asi nebol ten najefektívnejší nástroj,“ povedal Kaliňák pre médiá. Ako priznal, je skôr zástancom toho, aby sa zlepšilo fungovanie tých platforiem, ktoré dnes máme.