Ľudské práva v netolerantných rukách

nb, Pravda | 27.03.2016 19:00
Do parlamentného výboru, ktorý bude mať na starosti ľudské práva, by mali zasadnúť odporcovia homosexuálov, menšín či utečencov. Poslanci, ktorí majú za úlohu tieto skupiny chrániť, sa v minulosti sami ukázali ako neznášanliví a netolerantní.

Na prvej schôdzi parlamentu v stredu sa obsadenie výborov ešte nedohodlo, na verejnosť však prenikol návrh na zloženie ľudskoprávneho výboru. Ten pobúril aktivistov.

Predsedníčkou výboru sa stala Erika Jurinová (OĽaNO-NOVA). Tá v minulosti ako jedna z devätnástich poslancov hlasovala za kontroverzný návrh zákona, ktorý chcel za umelé oplodnenie posielať ženy do väzenia.

Ďalším členom by mal byť Milan Mazurek z extrémistickej ĽS NS, ktorý na sociálnej sieti napísal, že holokaust bol iba rozprávkou, prezentoval sa tiež obdivom k Hitlerovi. Tieto výroky už preveruje polícia.

Člen Kotlebovej strany na seba upriamil pozornosť počas minuloročnej demonštrácie proti imigrantom v Bratislave, kde hrubo slovne útočil moslimskej rodine. Na ženy s deťmi následne zaútočili iní radikáli kameňmi.

Ľudskými právami sa bude zaoberať aj bývalá moderátorka Martina Šimkovičová (Sme rodina), ktorá na sociálnej sieti prezentovala názory namierené proti utečencom, či Mária Janíková zo Smeru, ktorá považuje Bielorusko za inšpiratívnu krajinu. Po ich boku bude aj hovorkyňa Aliancie za rodinu Anna Verešová (OĽaNO-NOVA) známa vyhranenými názormi na homosexuálov.

Irena Bihariová z občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu považuje zloženie tohto výboru za nekompetentné. "Obávam sa, že nespĺňajú ani jeden predpoklad na to, aby takúto oblasť viedli.

Postoje jednotlivých členov vypovedajú skôr o tom, že majú o tejto téme úplne iné informácie, inak ich vnímajú a bojím sa, že tento postoj budú vnášať aj do svojej odbornej práce," upozorňuje Bihariová s tým, že takéto zoskupenie by mohlo priniesť „buranizovanie“ ľudskoprávnej problematiky.

Výbory sú na to, aby prerokovávali návrhy zákonov alebo právnych aktov. Aj preto ľudia, ktorí sa budú zaoberať ľudskoprávnou problematikou, by mali mať podľa Bihariovej o nej potrebné povedomie.

„Ak si myslia, že ich postoje sú v súlade s ľudskými právami, tak si myslím, že minimálne na štyri roky je táto téma na Slovensku úplne zabitá. Medzi sebou zrejme budú vedieť nájsť konsenzus v mnohých veciach, ako je problematika Rómov či homosexuálne páry,“ hovorí Bihariová.

Zároveň dodáva, že ak budú chcieť na pôde Národnej rady riešiť pomyselné privilegovanie menšín či obavy, aby neheterosexuálne páry nebrali deti rodinám, tak to bude blamáž. „Nikto z nich mi nepríde kompetentný, aby sa k týmto veciam vyjadroval a hlavne prerokovával návrhy zákonov,“ mieni Bihariová.

Politológ Michal Horský pripomenul, že činnosť výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny v poslednom desaťročí nevbudzovala osobitný záujem verejnosti. Myslí si, že to sa zrejme čoskoro zmení práve politickým pôsobením nominanta ĽS NS.

Parlament v stredu zatiaľ schválil predsedov výborov, k dohode na členoch nedošlo. Dôvodom bola nespokojnosť opozície s tým, že koalícia bude mať vo výbore pre obranu a bezpečnosť väčšinu.

Výhrady mal tiež Miroslav Beblavý (nezaradený), ktorého poslali do zahraničného výboru, hoci on, ako tvrdí, má bližšie k zdravotníctvu alebo financiám. Podobne aj ďalší nezaradený poslanec Zsolt Simon nechcel byť v zahraničnom výbore, keďže sa zaoberá pôdohospodárstvom. Téma výborov sa preto opäť otvorí na ďalšej schôdzi.

Horský sa domnieva, že za zvláštnym zaradením Beblavého a Simona je ich nejasná politická príslušnosť. „Osudy poslancov odpadlíkov od vlastných politických strán a klubov bývajú v parlamentnej politike vždy ťažké. Zväčša sú odsúvaní do menej dôležitých miest vo výboroch. Že by k nim patrila zahraničná politika, čo sa zdá na základe ich umiestnenia, je nezvyčajné,“ uzavrel politológ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ