Porošenko zopakoval vízie Kyjeva

Rokovanie fondu sa uskutočnilo tesne pred washingtonským summitom o jadrovej bezpečnosti.

„Je čas obnoviť našu strategickú alianciu a nasmerovať našu intenzívnu spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti k podpisu všestrannej dvojstrannej dohody o bezpečnosti,“ cituje ukrajinská agentúra UNIAN z prejavu Porošenka, ktorý v tejto súvislosti nezabudol pripomenúť ďalšiu z vízií Kyjeva. Konkrétne zatiaľ neúspešnú snahu získať zo zahraničia zbrane vrátane útočných.

„Ukrajina dokázala na svojomm území zastaviť útok Ruska. Mali sme pritom veľkú podporu našich partnerov,“ pripomenul ukrajinský líder, ale zároveň sa posťažoval.

„Nikdy som si však nedokázal vysvetliť, ale ani svojim krajanom, prečo medzinárodné spoločenstvo odmieta dodávky zbraní legitímnej ukrajinskej vláde a pravidelnej ukrajinskej armáde, ktorá bráni útokom proti medzinárodnému poriadku,“ začudoval sa Porošenko s tým, že je vraj „čas prehodnotiť tento vzťah“.

Porošenko podľa očakávania nastolil aj tému kauzy Savčenková a požiadal, aby USA a EÚ podporili kyjevský sankčný zoznam. Je na ňom 84 Rusov, ktorí majú nejako do činenia s „justičnými fraškami s ukrajinskými politickými väzňami v Rusku“.

Týka sa to aj odsúdenej Nadeždy Savčenkovej, bývalej príslušníčky nacionalistického práporu Ajdar, ktorú odsúdili na 22 rokov straty slobody o.¤i. aj za účasť na zavraždení dvoch ruských novinárov.

Pritom v prípade Savčenkovej a špekulácií o jej výmene za Viktora Buta a Konstantina Jarošenka, Rusov väznených v USA, Washington jasne odkázal, že s tým neráta. Rovnako pripomenul, že nie je ani sprostredkovateľom v spomínanej kauze Savčenková.

Na snahu Kyjeva udržať si za každú cenu pozornosť svetovej verejnosti pomocou pokračujúcej protiruskej hystérie reagoval najnovšie aj Mark Ryutte, holandský premiér.

„V dlhodobej perspektíve musí Ukrajina rozvíjať vzťahy s Ruskom,“ konštatoval šéf kabinetu v rozhovore pre najnovšie vydanie Nieuwsuur. Podľa politológa Andreja Zolotarjeva sa však Kyjev stoj čo stoj usiluje udržať na politickej obežnej dráhe s podporou USA. Tak ako to bolo počas uplynulých dvoch rokov.

„Problémom totiž je, že dnes už badať únavu v súvislosti s ukrajinskými problémami, ktoré sa dostávajú do pozadia záujmu svetovej verejnosti, a pre Porošenka je preto veľmi dôležité demonštrovať nejakú aktivitu,“ tvrdí Zolotarjev s tým, že vtiahnuť v súčasnosti do procesu Washington nemá perspektívu. Hlavne preto, lebo Obamova administratíva na jeseň končí.

Neplnenie dohôd z Minska, pokračujúci pozičný politický boj v Kyjeve, stagnácia reforiem, zatiaľ neúspešné pokusy vymeniť politické špičky vrátane premiéra, „vyniesli“ prezidentovi Porošenkovi vo Washingtone „iba“ rokovanie s viceprezidentom Joem Bidenom namiesto Kyjevom očakávaného stretnutia s Barackom Obamom.

Prezident USA dal však prednosť dvojstrannému rokovaniu napríklad s čínskym prezidentom, rovnako ako aj s francúzskym lídrom Françoisom Hollandom.

„Hlavnou úlohou Porošenka počas šesťdňového pracovného pobytu v USA je vysvetliť Američanom, že nová vláda bude kráčať rovnakým smerom ako tá terajšia,“ vracia sa k súčasnym ťahaniciam v parlamente ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij.

V rozhovore pre televíziu NSN tak zároveň reagoval na trvajúcu obavu Washingtonu, podľa ktorej výmena kabinetu môže spustiť mechanizmus, ktorý by ešte viac prehĺbil politickú krízu a inicioval predčasné parlamentné voľby. „A nový ukrajinský snem určite nebude pre Washington lepší ako terajší,“ upozornil Pogrebinskij.

Podľa neho ďalšou úlohou Porošenka je naznačiť americkej strane, aby zalobovala v Američanmi kontrolovanom Medzinárodnom menovom fonde za ďalšie pôžičky, pretože hospodárstvo krajiny je v zlej kondícii.

„Napokon je tu ešte tretia úloha prezidenta Porošenka – vysvetliť, prečo Ukrajina neplní adekvátnu časť minských dohôd týkajúcich sa vyriešenia ozbrojeného konfliktu na Donbase a trvá na ich dodržiavaní na pozadí tzv. agresie Ruska,“ upozornil Pogrebinskij.