Dohoda s kotlebovcami bola podľa Sulíka chybou

sp, Pravda | 02.04.2016 15:59, aktualizované: 
Sulík, Bugár Foto:
Predseda strany SaS Richard Sulík (vľavo) a predseda strany Most-Híd Béla Bugár na archívnej snímke.
Šéf najsilnejšej opozičnej strany Richard Sulík zatiaľ nevie odpovedať, ako jeho SaS zahlasuje pri voľbe podpredsedov parlamentných výborov.

Spor sa vyskytol predovšetkým okolo kandidátov extrémistickej ĽS NS na tieto pozície. Kotlebovci síce nemajú zástupcu vo funkcii predsedu výboru, ale po dohode s opozičnými stranami by ako kompenzáciu mali získať šesť podpredsedníckych stoličiek.

Predseda koaličného Mosta-Híd Béla Bugár sa minulý piatok jasne vyjadril, nech extrémisti s hlasmi jeho strany určite nepočítajú. Podľa Mosta-Híd je problémom opozičných strán, že ponúkli výborové funkcie ľuďom, ktorí sa netaja obdivom k fašistickému Slovenskému štátu, ale aj samotnému fašizmu. Sulík vo víkendovej relácii verejnoprávneho rozhlasu Sobotňajšie dialógy pripustil, že dohoda o rozdelení postov podpredsedov mohla byť chybou. „Je to možné, budem sa o tom baviť s kolegami. Nie každá dohoda je šťastná a budeme sa musieť vedieť z toho vymotať,“ vyhlásil v rozhlase líder SaS.

Tri opozičné strany pred necelými dvoma týždňami po rokovaní informovali, že do šiestich výborov si môže na posty podpredsedov nominovať ľudí aj ĽS NS. Sulík vtedy povedal, že s kotlebovcami si dohodli férové rozdelenie postov. K takémuto „porozumeniu“ medzi Sulíkom a Kotlebom nedošlo po prvýkrát. Šéf mimoparlamentnej strany Skok a bývalý liberál Juraj Miškov minulý týždeň prezradil, že Sulík sa v minulosti stretával s Kotlebom a vyjadroval sa o ňom pozitívne. K stretnutiam malo dôjsť pred parlamentnými voľbami v roku 2010.

Predseda SaS počas víkendu v rozhlase tiež potvrdil, že ak poslanci ĽS NS prídu s rozumnými návrhmi zákonov, nevidí problém podporiť ich. „Lebo keď ich budeme príliš silno vymedzovať, tak sa budeme jedného dňa čudovať, že budú mať 15 percent,“ zdôvodnil.

Bugár, ktorý bol Sulíkovým partnerom v diskusii, zopakoval, že Most-Híd sa s ĽS NS baviť nebude. „Musíme zamedziť tomu, aby narástli. Netreba používať protiutečeneckú rétoriku, treba riešiť chudobné regióny aj problémy Rómov,“ dodal Bugár na adresu radikálov.

Skúsenosti s extrémistickými stranami v parlamente majú aj iné krajiny únie. Napríklad v Nemecku si dohodli spoločný postup proti neonacistickej Národnodemokra­tickej strane Nemecka (NPD). Ak začne rečniť poslanec z extrémistickej strany, ostatní poslanci hromadne opúšťajú rokovaciu miestnosť. Poslanci s predstaviteľmi NPD nerokujú, nediskutujú a nerešpektujú ich názory. „Je to akýsi odkaz voličom, že aj keď si budú vydupávať takúto politiku, vzhľadom na obsah toho, čo takíto politici prinášajú, im to nikdy neprejde,“ povedala predsedníčka a právnička občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu Irena Bihariová.

Sulík a Matovič sú podľa Bugára na vine, že je vláda, aká je

„Nie je výstižné, keď poviem, že zradil svojich voličov, myslím si, že predal svojich voličov,“ povedal Sulík na adresu Bugára v súvislosti so zostavením vládnej koalície so Smerom.

Bugár mu oponoval tým, že príčinou tejto situácie je práve on a predseda OĽANO – NOVA Igor Matovič pre ich predvolebné hry a branie hlasov tým stranám, ktoré spolu mohli zostaviť pravicovú vládu – #Sieti, Kresťanskodemo­krackému hnutiu (KDH) a Mostu-Híd. Bugár sa bránil aj tým, že 90 percent ich programových priorít sa dostalo do programového vyhlásenia vlády.

„Kritizovali ste nás tri týždne pred voľbami, že sme nepovedali jednoznačné nie Smeru,“ povedal Bugár Sulíkovi s tým, že to urobili preto, lebo predpokladali, že to môže dopadnúť tak, ako to dopadlo – pravicová vláda nevznikne. Prioritou Mostu-Híd tak bolo, aby priority strany boli súčasťou priorít novej vlády, a to sa im podarilo, aj keď je to so Smerom.

Na otázku moderátora Sobotných dialógov, či je reálne presadiť „vlajkovú loď“ priorít Mostu-Híd boj proti korupcii s Robertom Kaliňákom ako ministrom vnútra, Dušanom Kováčikom ako špeciálnym prokurátorom, Jaromírom Čižnárom ako generálnym prokurátorom a Robertom Ficom ako premiérom, odpovedal Bugár jedným konkrétnym menom: „A s ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou. Myslím si, že áno.“

Sulík má na to však iný názor. „Ryba smrdí od hlavy. Pokiaľ tam bude sedieť Kaliňák, tak aj tie móresy a zvyklosti budú také isté,“ myslí si. Béla Bugár svoj postoj k vyšetrovaniu kauzy Gorila zopakoval aj v relácii Sobotné dialógy, keď uviedol, že politik nemá, čo vyšetrovať. Výsledky očakáva od vyšetrovateľa. Kauzu Gorila nevyšetrila ani jedna vláda. Bugár chce zabrániť tomu, aby vznikali nové kauzy a staré, ktoré sa budú dať, aby sa vyšetrili. Pozornosť chce venovať kauze s kompou a kauze Všeobecnej zdravotnej poisťovne s uzatváraním zmlúv. K téme korupčných káuz sa vyjadril aj Sulík, ktorý Bugárovi uviedol príklad nových káuz, napríklad kauzy s DPH a bytmi, s ktorými je spájaný práve minister vnútra Robert Kaliňák. „To sú dosť veľké prúsery, za toto sa odstupuje v slušných krajinách,“ povedal Sulík.

Strany, ktoré zostali v opozícii, sú podľa Bugára len frustrované z toho, že sa do vlády nakoniec nedostali. „Však oni už si rozdeľovali posty,“ povedal na margo nevzniknutej pravicovej vlády Bugár. „Boli sme to dlžní občanom, ktorí chceli slušnejšie Slovensko, nemať 150 káuz za štyri roky. Aspoň sme sa mali o to pokúsiť. Ale k tomuto pokusu, bohužiaľ, nedošlo,“ povedal Sulík s tým, že Bugár mohol preto urobiť viac. (sita)