Gastrolístky zrejme končia

Lenka Buchláková, Pravda | 16.05.2016 00:00
gastrolístky, sträva, jedáleň
Ilustračné foto. Autor:
Platenie gastrolístkami môže byť onedlho minulosťou. Nová vládna štvorkoalícia je naklonená ich zrušeniu. Súhlasí s tým Most-Híd, Sieť a hlasy za sú už aj v Smere. SNS chce o tom diskutovať. Lístky sa dostali do nevôle po prevalení možnej kartelovej dohody a problému vysokých provízií pre sprostredkovateľov.

Jedine ministerstvo práce upozorňuje na to, že 750-tisíc zamestnancov a tisíce živnostníkov, ktorí gastrolístky využívajú, môžu po ich zrušení ešte menej obedovať teplé jedlo. V praxi však ľudia za gastrolístky nakupujú často aj drogériu, krmivo pre psa či dokonca alkohol, aj keď to nie je legálne.

V prípade konca gastrolístkov sa navrhuje ich nahradenie za príplatky k mzde. Teraz sú gastrolístky na výplatnej páske označené ako nepeňažný príjem a dôležité bude, aby to tak bolo aj po ich zrušení. Inak by zamestnávateľ aj zamestnanec museli z lístka platiť odvody a dane. Ak má lístok hodnotu 3,15 eura, teraz je príspevok zamestnávateľa od 1,73 do 2,31 eura a zamestnanec si dopláca 1,41, respektíve 0,83 eura. Zvyšný minimálne jeden cent je platený v zmysle Zákonníka práce zo sociálneho fondu. Na províziu pre gastrolístkovú firmu doplácajú najmä reštaurácie či obchod.

„Ministerstvo práce je pripravené na diskusiu o aktuálnosti filozofie a reálneho prínosu gastrolístkov, resp. gastrokariet pre pravidelné a kvalitnejšie stravovanie zamestnancov. Ministerstvo však naďalej trvá na svojom postoji k tejto téme. Za otvorenú považujeme výšku samotnej maximálnej provízie zo zákona, ktorá bola novelou pred zhruba 10 rokmi upravená na súčasné tri percentá,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Spomínaná provízia predstavuje výšku poplatku za sprostredkovanie pre gastrolístkovú firmu. Provízia by sa mohla znížiť na dve percentá z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.

Ministerstvo práce tvrdí, že pri prípadných rokovaniach o konci gastrolístkov bude presadzovať svoj postoj, prečo je ich existencia pre zdravie zamestnancov dôležitá. „Hlavným dôvodom, prečo je príspevok na stravovanie zakotvený v zákone, je zabezpečenie pravidelného stravovania zamestnancov, ktoré má významný vplyv na ich dobrý zdravotný stav. Nahradenie alebo zrušenie stravných poukážok by mohlo ohroziť stravovanie zamestnancov,“ tvrdí Stuška.

Ako dodáva, ak by zamestnanci dostali príspevok na stravovanie vo forme peňazí, mohli by ho použiť na čokoľvek a vytratil by sa aj samotný prospešný obedový návyk, ktorý gastrolístky údajne trvalo priniesli.

Dvaja koaliční partneri Smeru, ktorí dlhodobo bojujú za ich zrušenie, si to nemyslia. „Strana Most-Híd dlhodobo zastáva názor, že je potrebné dať možnosť výberu pre zamestnancov medzi stravnými lístkami a peňažným príplatkom ku mzde. Takto sme hlasovali aj v minulosti v parlamente pri návrhoch zmeny zákona. Napriek tomu, že v koalícii zatiaľ nie je zhoda na túto tému, teší nás, že aj pán minister Žiga je otvorený diskusii,“ povedal hovorca strany Most-Híd András Nagy. Práve nový minister hospodárstva Peter Žiga (Smer) v rozhovore pre denník Pravda povedal, že sa zasadzuje za zrušenie gastrolístkov. Minister sa tak postavil na stranu firiem, ktoré gastrolístky považujú za bremeno.

Strana Most-Híd mala zrušenie gastrolístkov aj vo svojom volebnom programe, rovnako ako Sieť. „Sieť sa zaviazala ešte pred voľbami vo svojom programe k zmenám, ktoré zamestnávateľom ušetria financie na administratívnych nákladoch. Aj zmena v systéme gastrolístkov je súčasťou servisného balíčka pre podnikateľov. Dôvodom na zmenu je zbytočné zaťažovanie podnikateľov, ale aj zamestnancov. Stotožňujeme sa tiež s názorom Protimonopolného úradu, že hospodárska súťaž na trhu gastrolístkov úplne zlyhala,“ odkázala hovorkyňa Siete Karmen Nemetová.

Tvrdí, že je tu aj možnosť, že by príspevok na stravu zostal daňovo zvýhodnený, no nevyplácal by sa v papierových gastrolístkoch, ale v peniazoch. „Systém gastrolístkov by mal byť zároveň úplne dobrovoľný. Takáto zmena sa určite nedá dosiahnuť nátlakom, ale konštruktívnou diskusiou s príslušnými rezortmi,“ doplnila Nemetová. Strana SNS povedala, že je pripravená o téme rokovať.

Pre a proti gastrolístkov

Ešte za vlády Ivety Radičovej v roku 2011 sa hovorilo o úplnom zrušení gastrolístkov a ich nahradení finančnými príspevkami na stravovanie v rovnakej hodnote. Povinný 55-percentný príspevok zamestnávateľa sa mal vyplácať zamestnancom do mzdy. Vyplácanie povinného príspevku na stravovanie rovno s výplatou by tak zamestnancom zvýšilo čistú mzdu o hodnotu lístka a získali by aj na odstránení poplatkov pre sprostredkovateľa. Ceny gastrolístkov sa pohybujú v rozmedzí od 3,15 do 4,20 eura. Snahy o opätovné zrušenie gastrolístkov zo strany opozičných poslancov boli aj v roku 2014.

K zmene systému fungovania od začiatku tohto roka vyzval aj Protimonopolný úrad. „Obrátili sme sa listom na ministerstvo práce, ktoré má kompetenciu v tejto oblasti, a navrhujeme, aby zvážilo možnosť zmeny formy tohto benefitu,“ povedal Protimonopolný úrad ešte začiatkom tohto roka. Úrad navrhol priamy finančný príspevok k mzde s rovnakým daňovým a odvodovým zvýhodnením ako gastrolístky. Ak by ministerstvo tento návrh neprijalo, úrad odporúča zmeniť súčasný systém na dobrovoľný.

Asociácia emitentov stravovacích poukážok namieta, že zrušením stravných lístkov klesnú tržby v reštauráciách zhruba o 210 miliónov eur ročne, o prácu v tomto sektore príde vraj približne 15-tisíc ľudí a súčasne reštaurácie zvýšia ceny pre zákazníkov. Asociácia tiež tvrdí, že návrhom na zrušenie gastrolístkov pribudnú problémy pre štát aj v oblasti zdravotníctva, keďže by to prinieslo zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť o 26 miliónov.

„Za stravovacie poukážky sa musí platiť poplatok. Spoločnosti, ktoré stravné lístky vydávajú, to nerobia zadarmo. Z gastrolístka v hodnote 4,20 eura im zaplatíte poplatok približne vo výške 13 centov,“ konštatuje analytik inštitútu Iness Robert Chovanculiak. Ako doplnil, gastrolístok putuje z rúk zamestnávateľa do rúk zamestnanca a skončí v rukách reštauratéra. Ten musí tak rovnako zaplatiť poplatok za to, že si tieto spoločnosti zoberú gastrolístky naspäť a vyplatia za ne reštauráciám hotovosť. „Tento poplatok sa pohybuje vo výške 13 – 21 centov. Aj tento poplatok sa spätne negatívne premietne do peňaženky zamestnanca. Z pohľadu reštaurácie ide totiž o rovnaké zvýšenie nákladov, ako keby napríklad zdraželo kilo kuracích pŕs o jedno euro. Či sa to zamestnancovi páči, alebo nie, buď dostane menší obed, alebo si viac priplatí,“ dodal Chovanculiak.

Celkovo tak z gastrolístka v hodnote 4,20 eura dostane zamestnanec reálnu hodnotu okolo 3,90 eura. „Tento rozdiel sa však nevyparí. Ale pristane na účte jednej zo spoločností ponúkajúcich gastrolístky. Tie dokopy v roku 2014 dosiahli tržby 30 miliónov eur a zisk 10 miliónov eur. Ich zisková marža tak dosiahla výšku 30 percent, čo je prakticky 10-krát viac, ako je priemer ostatných firiem v ekonomike,“ argumentuje ekonóm.

Protimonopolný úrad rozbil údajný kartel

To, že tu niečo nie je v poriadku, si už všimol aj Protimonopolný úrad, ktorý týmto gastrofirmám vystavil vo februári tohto roka pokutu tri milióny eur. Jeho odôvodnením bolo, že gastrofirmy vytvorili kartelovú dohodu. Spoločnosti poskytujúce stravovacie a benefitné poukážky sa mali údajne dohadovať s obchodnými reťazcami na tom, aby neprijímali pri platení za nákup od ľudí viac ako päť stravných lístkov naraz. Navyše si aj rozdeľovali trh. Inými slovami, dohodli sa, že si nebudú preberať doterajších klientov. Ak by sa tak aj stalo, mali si navzájom „pustiť“ iného klienta, aby si vyrovnali straty. K takýmto dohodám malo dochádzať aj pri verejných obstarávaniach, na ktorých sa zúčastňovali. Dokopy malo ísť v sledovanom období od roku 2009 až 2014 až o 300 verejných súťaží. Dotknuté gastrofirmy tvrdia, že neporušili zákon a proti rozhodnutiu sa odvolali.

Ministerstvo práce upozorňuje, že gastrolístky nie je dobré zrušiť. „Vďaka príspevku na stravovanie vie štát zabezpečiť aspoň čiastočnú kontrolu nad stravovaním zamestnancov, a tým aj ich zdravotným stavom. Slúži zároveň ako prevencia pred ochoreniami, ktorých liečenie môže byť zároveň pre štát oveľa nákladnejšie. Sme presvedčení, že zrušenie stravných poukážok by spôsobilo aj výrazný pokles záujmu o stravovacie zariadenia na Slovensku, čo by malo negatívny dosah aj na sociálnu oblasť a zamestnanosť,“ komentoval Stuška. Stravovacie poukážky sa používajú vo viac ako 40 štátoch sveta a využívajú sa už vyše 50 rokov.

Fakty o gastrolístkoch

  • Nízka konkurencia na trhu s gastrolístkami podľa hotelierov a reštaurácií zabezpečuje gastrofirmám vysoké marže
  • Gastrofirma pritom zamestnancovi poplatky nepriamo účtuje hneď dvakrát. Najprv poplatok účtuje zamestnávateľovi, keď gastrolístky objednáva, potom reštaurácii, teda obchodnému reťazcu, keď gastrolístok vymieňa za hotovosť
  • Zamestnanci by mali podľa niektorých návrhov ekonómov mať možnosť získať finančný príspevok na stravovanie, ak nechcú používať drahé gastrolístky
  • Príspevok by mal byť oslobodený od dane z príjmu rovnako, ako sú oslobodené príspevky na nákup gastrolístkov
  • Ministerstvo práce existenciu gastrolístkov obhajuje tým, že „ak by dostali zamestnanci napríklad príspevok od zamestnávateľa na stravovanie vo forme peňazí, mohli by ho použiť na čokoľvek, teda aj na alkohol či cigarety, čo je v rozpore s účelom tohto príspevku“
  • Gastrolístky, ktoré sa majú využívať výhradne na platbu obeda, však sú už v súčasnosti ľuďmi využívané aj na platenie za drogériu či potrieb do domácností, aj keď to oficiálne nie je povolené
  • Asociácia emitentov stravovacích poukážok tvrdí, že po zrušení stravných lístkov by utrpel gastrobiznis a ľudia by prestali obedovať v pracovnom čase

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ