Sanders chystá posledný odpor proti Clintonovej

Predstaviteľ ľavicového krídla strany dokonca Clintonovej odkázal, že zjazd, na ktorom budú v júli demokrati vyberať svojho zástupcu v boji o Biely dom, bude skutočným súbojom.

Úplne to nevylučuje ani Steffen Schmidt, politológ z Iowskej štátnej univerzity. Nominanta vyberajú delegáti zvolení v primárkach a takzvaní superdelegáti, čo sú významní predstavitelia strany. Tí môžu hlasovať, za koho chcú.

"Clintonová nezíska z primárok dostatok delegátov na nomináciu. Potrebuje aj podporu superdelegátov,“ pripomenul pre Pravdu Schmidt.

Podľa výpočtu agentúry AP Clintonovej stačí na nomináciu získať už len 60 delegátov. Momentálne ich má 2 223, potrebných je 2 283. V tomto počte sú však zarátaní aj superdelegáti. Bez nich má Clintonová podporu iba 1 776 delegátov. Aj tak však vedie nad Sandersom. Toho celkovo podporuje 1 547 delegátov, z toho 46 superdelegátov.

„Keby sa Sandersovi podarilo výrazne zabodovať v zostávajúcich primárkach, mohol by sa snažiť presvedčiť časť superdelegátov, aby zmenili názor a na nominačnom zjazde hlasovali za neho,“ vysvetľuje Schmidt. "Z väčšiny našich analýz však vyplýva, že je to veľmi nepravdepodobné.

Superdelegáti sú volení predstavitelia strany a ďalší lídri demokratov, ktorí si myslia, že Clintonová je jediná, ktorá dokáže vyhrať prezidentské voľby. Neveria, že by to mohol Sanders dokázať. Aj Barack Obama v roku 2008 získal nomináciu pomocou superdelegátov,“ uviedol Schmidt. Sanders však stále dúfa v dobrý výsledok v Kalifornii, kde sa hrá o 548 delegátov, ktorí však budú rozdelení proporčne podľa zisku hlasov. Ľavičiar nie je bez šancí. V priemere prieskumov stránky RealClearPolitics nad Sandersom vedie Clintonová len v pomere 47,7 ku 45,7 percenta. Preto vermontský senátor ešte stupňuje útoky proti súperke. Sanders začal kritizovať aj fungovanie Clintonovej nadácie, ktorú založil exprezident Bill Clinton.

„Mám problém s tým, keď berú príspevky od krajín, ktoré nereprezentujú naše hodnoty,“ uviedol Sanders pre televíziu CNN. Nadácia totiž prijímala peniaze aj od krajín ako Saudská Arábia. Sanders tiež ostro vyčítal Clintonovej, že v roku 2003 podporila vojnu v Iraku. "Študovali sme rovnaké informácie. Ja som viedol opozíciu proti vojne, ona hlasovala za ňu,“ pripomenul vermontský senátor, ktorý v roku 2003 pôsobil v Snemovni reprezentantov.

Clintonová sa však snaží útoky Sandersa už príliš neriešiť. Sústredí sa už viac na boj proti republikánskemu nominantovi Donaldovi Trumpovi. Zajtrajšími šiestimi primárkami sa prakticky končí demokratický nominačný boj. Jeho úplne poslednú kapitolu napíše 14. júna hlavné mesto Washington.