NATO ochráni východ. Čo urobí Rusko?

"Nechceme konfrontáciu s Ruskom, nechceme novú studenú vojnu. Ochránime však členov pred každou hrozbou,“ vyhlásil Stoltenberg na stretnutí ministrov obrany NATO. Slovensko zastupuje šéf rezortu Peter Gajdoš.

Rusko v roku 2014 obsadilo Krym a podporilo separatistov na východe Ukrajiny. Na tieto kroky následne reagovalo NATO, keď ho o to žiadali najmä členské krajiny na východe. Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Bulharsko chcú vidieť väčšie zapojenie NATO do ich obrany. "Nezačnete inváziu s niekoľkými prápormi, oukej?“ vyhlásil na stretnutí s novinármi americký veľvyslanec pri NATO Douglas Lute. "Môžete však odstrašiť, môžete ovplyvniť kalkulácie prípadného agresora, čo sa týka jeho nákladov, ziskov a rizík,“ tvrdí Lute.

Moskva včera začala cvičenie zamerané na pripravenosť svojich jednotiek. Rusko tvrdí, že to nemá nič spoločné s vyhlásením NATO. "Postupujeme podľa našich plánov. Vždy by sme mali udržiavať pušný prach suchý a naše sily pripravené,“ citovala agentúra Interfax Vladimira Komojedova, šéfa obranného výboru ruskej Dumy.

Spomenuté štyri prápory na východe budú mať líderskú krajinu. Na túto úlohu sa podujali USA, Nemecko, Británia a mala by sa pridať Kanada. Tvoriť ich budú vojaci rôznych štátov. Ich presné zloženie, umiestnenie a úlohy by mal potvrdiť summit NATO vo Varšave, ktorý sa koná 8. až 9. júna. Vtedy by malo byť známe, koľko vojakov bude tvoriť tieto štyri prápory, ktoré Stoltenberg označil za robustné. Mohlo by to byť dokopy asi štyritisíc ľudí. Celkovo by mohlo mať NATO na východe po posilnení prítomnosti sedem- až osemtisíc vojakov na rotačnej báze. Aliancia to nepovažuje za porušenie dohody s Ruskom z roku 1997.

Do cvičení v Pobaltí sa má zapojiť aj visegrádska štvorka. Každá krajina teda Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko by na rotačnom princípe mala postupne vyslať na severovýchod 150 vojakov na tri mesiace. Existuje o tom už predbežná dohoda, podrobnosti oznámia krajiny tiež asi na summite. NATO chce podľa Stoltenberga viesť dialóg s Moskvou. Ešte pred varšavským summitom by sa mala stretnúť Rada NATO-Rusko.

"Opatrenia, ktoré aliancia prijíma, sú však v súlade s plánmi aliancie a s tým, čo považujeme za hrozbu. Rusko na ne možno bude reagovať. Rusko bude Ruskom a NATO bude NATO. Nechceme byť súčasťou nejakých pretekov. Aliancia chce prijať potrebné kroky bez toho, aby sme sa dostali do špirály eskalácie,“ povedal Lute. Veľvyslanec pripomína, že NATO nerozmiestňuje žiadne útočne kapacity.

"Aliancia však musí pozorne sledovať kroky Ruska. Na každú iniciatívu Moskvy NATO musí odpovedať, tak ako bude Kremeľ reagovať na to, čo urobí aliancia,“ pripomenul pre Pravdu Dylan Lehrke, expert na ozbrojené sily z analytickej organizácie IHS Jane’s. "Je prirodzené, že každá strana si udržiava kapacitu odpovedať a obmedziť kapacity protivníka. Tieto kroky však nanešťastie môžu viesť k eskalácii,“ myslí si Lehrke.

Rusko už skôr oznámilo nasadenie troch divízií k západnej hranici, čo je okolo 30-tisíc vojakov. Odborník na medzinárodnú bezpečnosť Garret Martin z Americkej univerzity vo Washingtone predpokladá ďalšiu reakciu Ruska. "NATO však hovorí o vyslaní malého počtu vojakov, okolo štyritisíc. Predpokladám, že Moskva bude na to verejne reagovať, usporiada ďalšie neohlásené cvičenie a nejaké agresívne manévre okolo vzdušného priestoru aliancie. Myslím si však, že takáto odpoveď bude skôr symbolická a neprekročí isté hranice,“ uviedol Martin pre Pravdu.