Kolumbijská vláda a povstalci sa dohodli na prímerí

ČTK | 22.06.2016 21:02
FARC, Kolumbia Foto: ,
Rozhovory o ukončení najdlhšej vojny v Latinskej Amerike, ktorá od roku 1964 stála život 220-tisíc ľudí a šesť miliónov obyvateľov prinútila opustiť domovy, sa začali v Havane v novembri 2012.
Kolumbijská vláda a povstalci z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) sa dohodli na definitívnom obojstrannom pokoji zbraní. Oznámili to obe strany v spoločnom vyhlásení. Detaily mierovej dohody, o ktorej zástupcovia vlády a povstalcov rokujú v Havane už tri a pol roka, oficiálne ohlásia vo štvrtok.

„Dohodli sme sa na definitívnom zastavení bojov a násilia,“ uvádza sa v dvojstrannom vyhlásení vlády a povstalcov. „Vo štvrtok 23. júna oznámime posledný deň vojny,“ napísal na svojom twitterovom účte jeden z vodcov FARC Carlos Antonio Lozada.

Na oficiálnom oznámení mierovej dohody sa vo štvrtok v Havane majú podľa španielskeho denníka El País zúčastniť napríklad aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, kubánsky prezident Raúl Castro, venezuelský prezident Nicolás Maduro, čilská prezidentka Michelle Bacheletová, nórsky minister zahraničných vecí Borge Brenda a zvláštni vyslanci USA a EÚ pre kolumbijský mierový proces Bernie Aronson a Eamon Gilmore.

Tri časti dohody

Dohoda o definitívnom obojstrannom prímerí sa podľa kolumbijských médií skladá z troch častí. V prvej sú definované zóny, v ktorých sa nachádzajú jednotky FARC, aby mohlo byť kontrolované dodržiavanie prímeria. Druhým bodom je harmonogram odovzdávania zbraní, na ktorý majú podľa januárovej dohody dohliadať zástupcovia OSN a spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC).

Tretí bod stanovuje bezpečnostné záruky pre povstalcov. Tými sa podľa španielskeho denníka El País rozumie okrem iného to, aby sa neopakovala situácia z 80. a 90. rokov, keď paravojenské vládne jednotky systematicky likvidovali poslancov, senátorov aj radových členov strany Vlastenecký zväz (UP), ktorú v roku 1985 založili práve geriloví bojovníci.

Súčasťou dohody je aj záväzok bojovať proti kriminálnym organizáciám, ktoré sa označujú za nasledovníkov paramilitaris­tických skupín, a potierať trestné činy, ktoré by ohrozovali mierový proces.

Najdlhšia vojna v Latinskej Amerike

Rozhovory o ukončení najdlhšej vojny v Latinskej Amerike, ktorá od roku 1964 stála život 220-tisíc ľudí a šesť miliónov obyvateľov prinútila opustiť domovy, sa začali v Havane v novembri 2012. Doteraz sa vyjednávači dohodli na pozemkovej reforme, všeobecne na zapojení niekdajších povstalcov do politiky a na spoločnej stratégii obmedzenia obchodu s drogami.

V decembri podpísali dohodu o finančných kompenzáciách pre obyvateľov, ktorých poškodili útoky vládnych vojsk či povstalcov počas konfliktu. Vyjednávači sa dohodli aj na zvláštnych tribunáloch, ktoré budú súdiť bojovníkov FARC aj vládnych vojakov pre ich bojovú činnosť.

Vláda tiež v rámci budovania dôvery pri rozhovoroch omilostila zatiaľ tridsiatku členov FARC. Prvých z nich, odsúdených za rebéliu a nelegálne držanie zbraní, prepustili v januári.

Podpis mierovej dohody očakávajú experti počas dvoch mesiacov. Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos je optimistickejší – v pondelok oznámil, že verí v podpis dohody do 20. júla, keď Kolumbia oslavuje Deň nezávislosti. Prezident tiež dúfa, že do tohto dátumu Ústavný súd schváli konania referenda, v ktorom majú Kolumbijčania mierovú dohodu potvrdiť.