Brexit pripravil svet razom o dva bilióny dolárov

Burzy tieto okolnosti zohľadňujú už vopred. Podľa údajov investičnej spoločnosti S&P Global sa papierová hodnota akcií a ďalších aktív len v piatok prepadla až o dva bilióny dolárov. V histórií finančných trhov ešte nikdy za jeden deň obchodovania neprišlo k takým vysokým stratám.

Kurz libry voči euru sa od štvrtka oslabil z 1,32 eura už pod 1,20 eura za jednu libru a oproti doláru libra spadla už na 31-ročné minimum – 1,31 dolára za libru. Kde je dno a kedy pôjde kurz na úroveň parity, zatiaľ nie je jasné. Mierne sa oslabilo aj euro voči doláru. Maďarský forint sa dostal na hranicu historického minima. Britom sa po páde libry predraží dovoz, ceny môžu stúpnuť, dopyt po tovaroch klesnúť a je tu hrozba recesie, ktorá by nepriamo zasiahla aj iné krajiny. To všetko burzy zohľadňujú a uberajú z výnosov všetkým, vrátane úspor, ktoré majú aj Slováci vložené v bankách či akciových fondoch druhého penzijného piliera.

Trhy pritom ešte vo štvrtok posilňovali s tým, že k brexitu nedôjde. „Finančné trhy značne podcenili výsledok britského hlasovania o odchode z Európskej únie,“ povedala Christine Lagardeová, generálna riaditeľka Medzinárodného menového fondu. „To je nový rekord, ešte nikdy v minulosti neboli straty za jeden deň také vysoké. Predchádzajúci rekord je z obdobia finančnej krízy v roku 2008 a predstavoval 1,9 bilióna dolárov,“ povedal finančnej televízii CNBC analytik S&P Howard Silverblatt.

Našťastie na rozdiel od vypuknutia finančnej krízy v roku 2008 boli centrálne banky tentoraz pripravené na hrozbu brexitu a na finančné trhy expresne dodali dostatok lacných peňazí. „Nie je potrebné panikáriť, pretože centrálni bankári robia svoju prácu a na trhu je dostatok likvidity,“ ubezpečila Lagardeová. Akcie bánk však mierne padajú a najhoršia je situácia v Taliansku. Tam zvažujú finančnú injekciu do bánk vo výške 44 miliárd eur. Prudký prepad akcií v minulosti na trhoch spôsoboval nedostatok hotovosti. To je obrovský problém pre súkromné banky, ktoré nemali komu predať svoje cenné papiere za hotovosť, následne nevedeli splácať svoje záväzky a hrozil im bankrot. Finančnú krízu v roku 2008 odštartoval práve krach americkej súkromnej banky Lehman Brothers. Po brexite zas analytici ako hrozbu videli možný krach Deutsche Bank.

Preto európska aj britská centrálna banka zabezpečili po brexite na trhoch bezproblémovú výmenu cenných papierov za peniaze. Bank of England je pripravená na podporu trhov vynaložiť v prípade potreby viac ako 250 miliárd libier. Európska centrálna banka už v súčasnosti pumpuje každý mesiac 80 miliárd nových eur do ekonomík 19 štátov používajúcich spoločnú menu euro.

Brexit ošklbal o veľké peniaze ako prvých najbohatších ľudí sveta. Z indexu miliardárov, ktorý zostavuje agentúra Bloomberg, vyplýva, že 400 najbohatších investorov v piatok pre prepady akciových trhov prišlo spoločne o 127 miliárd dolárov. Ak sa hroziaca finančná kríza preleje do reálnej ekonomiky, o zamestnanie začnú prichádzať aj bežní ľudia. „Brexit je globálne najväčším menovým šokom od roku 2008. To by mohol byť bod zvratu, ktorý zmení súčasné spomalenie globálnej ekonomiky už v roku 2016 na celosvetovú recesiu,“ uviedol na svojom blogu David Beckworth z organizácie Mercatus Center, ktorá pôsobí pri univerzite Georga Masona. Brexit totiž môže vyvolať takzvaný dominový efekt v podobe odchodu ďalších členov dnes už prakticky 27-člennej Európskej únie. „Rozpad Európskej únie je už prakticky nezvratný,“ povedal pre agentúru Reuter finančný magnát George Soros.

Lídri Európskej únie sú v súčasnosti uväznení medzi dvoma mlynskými kameňmi. Z ekonomického hľadiska by pre všetkých bolo najviac výhodné nechať Veľkej Británii aj naďalej voľný prístup na jednotný európsky trh. V takom prípade by totiž firmy aj trhy naďalej mohli profitovať z výhod voľného obchodu a pokračovať v ekonomickom raste. Takéto riešenie by však motivovalo aj iné krajiny na vystúpenie z EÚ. Veľká Británia totiž po definitívnom odchode z Európskej únie nebude musieť prispievať desiatimi miliardami libier na eurofondy a svoj pracovný trh môže zavrieť pred lacnou pracovnou silou zo strednej a z východnej Európy vrátane Slovenska. Na druhej strane potrestanie Veľkej Británie zavedením 10-percentných obchodných ciel na tovar vyvážaný do Európy môže vyústiť do obojstrannej obchodnej vojny. V histórií Európy obchodné vojny nikdy nič dobré nepriniesli a v 20. storočí vyústili do dvoch svetových vojen. Práve zabezpečenie dlhodobého mieru pre všetky európske národy bolo jednou z hlavných myšlienok založenia Európskej únie.

Ekonómovia investičnej banky Goldman Sachs očakávajú, že brexit najviac zasiahne samotnú Veľkú Britániu. „Momentálne očakávame, že britská ekonomika vstúpi začiatkom roka 2017 do mierenej recesie,“ napísali v správe klientom analytici Jan Hatzius a Sven Jari Stehn. Podľa nich v nasledujúcich 18 mesiacoch brexit zníži hrubý domáci produkt (HDP) Británie o 2,75 percenta. Krajiny používajúce menu euro a Spojené štáty americké majú z krízy vyjsť „len“ so spomaleným hospodárskym rastom. "Hrubý domáci produkt eurozóny vzrastie po novom v najbližších dvoch rokoch priemerne o 1,25 percenta namiesto doteraz očakávaných 1,5 percenta. Americká ekonomika v druhej polovici tohto roka vykáže rast len o dve percentá.

Doterajšia prognóza pritom počítala s rastom o 2,25 percenta," dodali v správe pre klientov ekonómovia Goldman Sachs. V reálnych ekonomikách má spomalenie ekonomického rastu priniesť obmedzenie firemných investícií. Podnikatelia totiž nepoznajú dnes odpoveď na to, za akých podmienok bude prebiehať vzájomný obchod po odchode Veľkej Británie z Európskej únie.

Optimizmus sa v pondelok na finančné trhy snažil priniesť britský minister financií George Osborne. „Vzhľadom na rozhodnutie, ktoré britský ľud prijal, dôjde v našej ekonomike k určitým úpravám. Budeme musieť prikročiť ku krokom, ktoré sa vyrovnanú s dosahom brexitu na verejné financie. Naša ostrovná ekonomika je však dostatočne silná, aby tieto ťažké úlohy zvládla,“ povedal. Ešte pred referendom Osborne vyhlásil, že ak sa Británia rozhodne vystúpiť z Európskej únie, bude musieť zvýšiť dane a znížiť štátne výdavky, aby vykompenzovala výpadok 30 miliárd libier. Opatrenia chcel pôvodne britský minister financií zavádzať do dvoch mesiacov po referende, ale momentálne je podľa neho lepšie počkať na nového britského premiéra, ktorý najskôr až v októbri prevezme britské kormidlo po odchádzajúcom premiérovi Davidovi Cameronovi.