Čo si prezident Porošenko odviezol z Varšavy?

Boris Latta, Pravda | 13.07.2016 09:17
Porošenko, Carter, Fallon, Stoltenberg Foto: ,
Ukrajinský prezident Petro Porošenko (druhý sprava) počas nedávneho summitu NATO vo Varšave neustále prítomným vysvetľoval dôležitosť podpory Ukrajiny. Tentoraz na rokovaní komisie NATO - Ukrajina ministrovi obrany USA Ashovi Carterovi (prvý zľava), jeho britskému rezortnému kolegovi Michaelovi Fallonovi, ako aj šéfovi aliancie Jensovi Stoltenbergovi (prvý sprava).
Pondelková návšteva kanadského premiéra Justina Trudeaua v Kyjeve bola presne tým, čo hostiteľská strana chcela vidieť, konštatoval kanadský denník The Globe and Mail.

Zároveň však upozornil, že rokovania obsahovali hlavne signál adresovaný ukrajinským vládnym špičkám, podľa ktorého Kanada uvažuje o možnosti prehodnotiť absolútnu podporu Kyjevu s cieľom možného „rozmrazenia“ vzťahov s Ruskom. Podľa novín nič na tom by nemal zmeniť ani formálny podpis kanadsko-ukrajinskej dohody o voľnom obchode. Podľa mnohých sa o zblíženie stanovísk s Ruskom po summite NATO pravdepodobne pokúsi aj šéf diplomacie USA John Kerry, ktorého vo štvrtok očakávajú v Moskve.

„Ako sa zdá, Trudeau sa vyhol odpovedi na otázku Porošenka týkajúcej sa možnosti predĺženia kanadského programu vojenskej prípravy ukrajinskej armády, ktorý sa má skončiť v marci 2017,“ vracia sa kanadský denník k rokovaniu svojho premiéra v Kyjeve v snahe informovať o pozadí návštevy, ktorá nie celkom vyšla v duchu oslavnej rétoriky Kyjeva v súvislosti so ziskom podpory zo strany aliancie na jej nedávnom summite vo Varšave.

Oficiálne, ako informovala agentúra AP, predstavitelia krajín NATO vo Varšave podľa Stoltenberga odsúhlasili „nový komplexný balík pomoci pre Ukrajinu, zameraný na podporu inštitucionálnych reforiem v rezortoch obrany a bezpečnosti“. Teda nič nové v porovnaní so závermi NATO na minuloročnom summite vo Walese. Rovnako ako v prípade tvrdenia, že aliancia pomôže Kyjevu aj v prípade eliminovania hrozieb, ktoré predstavujú improvizované výbušné zariadenia a metódy hybridnej vojny, čo cituje rovnaký zdroj.

Čo si však skutočne priviezol prezident Porošenko z Varšavy do Kyjeva, pýtajú sa nielen na Ukrajine. Podľa kyjevského politológa Vasilija Stojakina summit aliancie opätovne potvrdil, že „Ukrajinu považujú nie za krajinu, za ktorú treba bojovať, ale za krajinu, ktorá má s NATO spoločnú hrozbu, ktorú (krajinu) treba vhodne posilňovať“. Zároveň pripomenul, že aliancia naďalej nemá záujem prijať medzi seba štát, ktorý nemá vyriešené vnútorné konflikty a územné spory. Aj podľa jeho kolegu Nikolaja Kopitonenka sa to dalo čakať.

„Je to pragmatický, normálny postoj. Aliancia nám môže pomáhať s upevňovaním bezpečnosti, ale nebude za nás bojovať, nebude priamo vojensky zasahovať. A to je problém,“ dodáva Kopitonenko v rozhovore pre rádio Holos stolici. Na vyhlásenie prezidenta Petra Porošenka, podľa ktorého Kyjev získal dohodu, ktorá v konečnom dôsledku bude znamenať nový štatút Ukrajiny vo vzťahu k NATO, politológ vyzval na opatrnosť. Podľa neho spomínaný štatút má už aj Gruzínsko.

„Je osobitný a neobyčajný, ale v praxi neznamená konkrétny výsledok: podpora Gruzínska zo strany aliancie je ohraničená rovnako ako v prípade Ukrajiny,“ dodáva kyjevský politológ. Zároveň pripomenul, že medzi Ukrajinou a NATO existuje Charta o osobitnom štatúte a v súčasnosti „sme alebo sa staneme takzvanými dôkladnejšími partnermi“.

„Všetko sú to síce pekné slová, ale v praxi je reálne to, čo doteraz. Teda, že NATO nám bude pomáhať len v určitých medziach,“ dodal Kopitonenko.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ