Medvedev pohrozil Ukrajine prerušením diplomatických vzťahov

Napriek anexii Krymu a následnému konfliktu s proruskými separatistami v Donbase na východe Ukrajiny, z ktorého rozdúchania Kyjev obviňuje Moskvu a ktorý si doteraz vyžiadal viac ako 9 500 mŕtvych, k prerušeniu diplomatických vzťahov medzi oboma štátmi doteraz nedošlo.

„Pokiaľ ide o prerušenie diplomatických vzťahov, viete, že sa v dejinách stalo všeličo. Pripomeniem, že po známych udalostiach boli u nás prerušené diplomatické vzťahy s Gruzínskom,“ povedal agentúre Interfax Medvedev v narážke na rusko-gruzínsku vojnu v auguste 2008 o separa­tistické provincie Južné Osetsko a Abcházsko. „Nechcem, aby to tak dopadlo, ale – ak nezostane iná možnosť, ako ovplyvniť situáciu – prezident (Vladimir Putin) môže také rozhodnutie prijať,“ dodal s tým, že prezidentovi v tejto veci patrí posledné slovo.

„Teroristickú diverziu“ na Kryme podľa Medvedeva schválilo ukrajinské vedenie, ktoré sa tak podľa neho snažilo „predviesť, že vlasť je v nebezpečenstve a že domáce problémy bude riešiť až potom, čo sa vyrovná s akýmisi problémami vonkajšími“. To je podľa neho „úplne pochopiteľný krok, avšak absolútne nemorálny, zasluhujúci najhlbšie poľutovanie a odsúdenie“.

Moskva v stredu uviedla, že pri dvoch prestrelkách „s diverznými a teroristickými silami“ na polostrove Krym zahynuli dvaja ruskí vojaci a niekoľko ďalších utrpelo zranenia. Incident prudko vyostril rusko-ukrajinské vzťahy.

Putin v stredu obvinil Kyjev, že siaha po terore, namiesto toho, aby sa snažil o mierové urovnanie konfliktu. Odvolal tiež stretnutie takzvanej normandskej skupiny, ktorej členmi sú Rusko, Ukrajina, Nemecko a Francúzsko. Tá sa mala na najvyššej úrovni zísť začiatkom septembra na okraj konferencie štátov skupiny G20 v Číne. Porošenko vzápätí odmietol ruské obvinenia ako nezmyselné a cynické.

Rusko anektovalo ukrajinský polostrov na jar 2014 po náhlivo zorganizovanom referende. Začlenenie Krymu do Ruskej federácie drvivá väčšina štátov neuznala.