Rusko volí. Bez rozruchu

O opätovnom suverénnom víťazstve vládnuceho Jednotného Ruska nik nepochybuje. Analytici tiež predpovedajú, že strana, ktorú svojho času založil súčasný prezident Vladimir Putin a ktorú dnes formálne vedie premiér Dmitrij Medvedev, tentoraz uspeje v pokojnejšej atmosfére ako pred piatimi rokmi. Vtedy ulice zaplavili desaťtisíce demonštrantov, ktorí vládnu moc obvinili z masových falzifikácií výsledkov. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že v súčasnosti Kremľu nič také nehrozí. Napriek poklesu životnej úrovne totiž nijaké silné protestné hnutie nevidno na obzore. Prejavilo sa to aj na pokojnej a na ruské pomery relatívne čistej predvolebnej kampani, v ktorej do televíznych debát pripustili aj oponentov režimu. Moskovský analytik Alexej Makarkin za tým vidí tri faktory. „Všeobecná depresia, rozčarovanie modernistickej časti spoločnosti a absencia výrazných alternatív nám dovoľujú tohtoročné voľby označiť za nezaujímavé,“ napísal vo svojom blogu.

Ani Nemec Rahr, ktorý je známy svojimi dobrými vzťahmi s Kremľom, nepredpokladá nijaké vážnejšie povolebné protesty. Situácia sa podľa neho od zimy 2011/2012 výrazne zmenila. „Objavil sa silný vlastenecký faktor. Ten súvisí nielen so zabratím Krymu, ale aj so vzdorovaním Západu a zápasom kultúr. Tento konflikt spôsobí, že ľudia budú hlasovať za doterajšiu vládnu moc,“ povedal pre Deutsche Welle. Hoci Rahr priznáva, že sociálna nespokojnosť vzrastá, voličom, ktorí ekonomické problémy pripisujú nízkym cenám ropy a plynu na svetových trhoch a západným sankciám, nik z opozičných strán neponúkol podnetné ekonomické alternatívy. „Na základe toho sa nazdávam, že väčšina bude hlasovať za stabilitu a nie za experimenty,“ do­dal.

Asi polovica z Rusov, ktorí prídu zajtra k volebným urnám, odovzdá podľa prieskumov hlas Jednotnému Rusku. Istotu parlamentného zastúpenia majú aj komunisti a nacionalisti Vladimira Žirinovského a zrejme aj Spravodlivé Rusko, stredoľavicová strana lojálna Kremľu. Zloženie Štátnej dumy sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou príliš nezmení. Aj doteraz v nej boli zastúpené rovnaké štyri strany – jedna vládnuca a tri predstavujúce takzvanú systémovú opozíciu, čo je termín, používaný pre umiernených parlamentných oponentov režimu, ktorí ho nekritizujú za zahraničnopolitickú líniu či nedostatok demokracie.

Slabá a roztrieštená opozícia má len malú šancu preniknúť do Štátnej dumy. A to napriek tomu, že od minulých volieb sa prah, ktorý potrebujú strany prekonať, aby sa dostali do parlamentu, znížil zo siedmich na päť percent.

Ani ďalšia prodemokratická zmena, ktorou je návrat Ruska k zmiešanému volebnému systému, keď polovica zo 450 mandátov sa rozdelí medzi stranami a o zvyšok budú bojovať kandidáti v individuálnych volebných obvodoch, predstaviteľom takzvanej nesystémovej opozície zrejme veľmi nepomôže. Napriek pokusom o zjednotenie kandidátky idú totiž hlavné mimoparlamentné opozičné zoskupenia Jabloko a Parnas do volieb samostatne. Najaktívnejší predstaviteľ opozície Alexej Navalnyj pre podmienečný trest za údajnú spreneveru kandidovať nesmie a jeho protikorupčná Strana pokroku sa nedostala medzi 14 strán zaregistrovaných do volieb.