Šetrenie v zdravotníctve. Doplatí naň pacient?

Lenka Buchláková, Zlatica Beňová, Pravda | 06.10.2016 07:00
Najväčšie zmeny vláda na budúci rok vykoná v zdravotníctve. Kabinet včera schválil návrh štátneho rozpočtu na rok 2017 a sektoru zdravotníctva sa ušlo najviac. Bude preň na budúci rok k dispozícii rekordne vysoká suma 4,44 miliardy eur, čo je takmer o 200 miliónov eur viac ako v tomto roku.

Pri nižších platbách štátu za svojich poistencov ide o dôsledok vyššej sumy zdravotných odvodov pracovníkov pri rastúcej zamestnanosti. Okrem toho sa minister zdravotníctva Tomáš Drucker dohodol s ministrom financií Petrom Kažimírom, že vie v rezorte ušetriť ďalších 174 miliónov eur, a tie následne tiež presmeruje pacientom.

Na stole je však skôr otázka, či pacient škrtmi neutrpí. Napríklad úspora 20 miliónov eur sa má zaistiť znížením spotreby liekov. Ak poisťovňa zistí, že lekár predpisuje nadpriemerne veľa liekov, pošle k nemu kontrolu, a tá preverí, či lekár postupuje oprávnene. Ak nie, lekár môže dostať limit. Ďalších desať miliónov sa má získať tým, že prevádzkovatelia magnetických rezonancií pristúpia na nižšie ceny. Druckerovo tvrdenie, že pacienti šetrenie nepocítia, však nemusí byť pravda. Rezort si totiž najväčšie úspory sľubuje pri liekoch a diagnostike ako je CT, magnetická rezonancia či sonografia. Ambulantným lekárom plánuje dať na ne limity, a to tu ešte nebolo. Doktori, ktorých oslovil denník Pravda, považujú ministrov nápad za katastrofu. Obmedzenia v praxi podľa nich prinesú menej vyšetrení a menej predpísaných liekov. Navyše lekári si budú prehadzovať pacientov medzi sebou, lebo ani jeden nebude chcieť minúť svoj balík peňazí na lieky či diagnostiku.

„Všetci špecialisti budú chcieť, aby lieky predpisovali obvoďáci, tie čo môžu. Tým pádom sa uchránia pred nárastom nákladov, ale, samozrejme, náklady narastú inému lekárovi. Na spotrebe liekov sa neušetrí,“ odhaduje Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva a praktický lekár pre dospelých v Snine. „Liek na recept sa stane horúcim zemiakom, ktorý si lekári budú medzi sebou pohadzovať. Utrpí tým iba pacient, ten bude medzi nimi lietať hore-dolu,“ myslí si Makara. Podľa neho limitovanie nie je šťastné riešenie. Pripomenul, že nevie, ako by ušetril na lieku, ktorý stojí 2,50 eura. „Už ho môžem len nepredpísať,“ poznamenal.

Hrou s ohňom je aj obmedzenie diagnostiky. Tá je dôležitá pre včasné stanovenie diagnózy, už dnes sa čaká na magnetickú rezonanciu alebo CT aj dva či tri mesiace. Čo bude potom, keď budú lekári na nej šetriť? Kto potom ponesie zodpovednosť, ak niekto nedostane vyšetrenie včas a zhorší sa mu zdravie tak, že potom už nebude pomoci? „V Sninskom okrese máme epidémiu žltačky. Moje náklady prudko stúpli a stal som sa jedným z najhorších lekárov v porovnávacích tabuľkách, ako moji kolegovia. Ale naozaj som musel ľuďom brať krv, robiť pečeňové testy, očkovať. Čiže mal som väčšie náklady ako kolegovia v Bratislave. Otázka je, keď sa nastavia nejaké paušálne limity, kto odhadne, čo treba? Akú pokutu mi potom v takýchto prípadoch dajú? A čo potom poviem ľuďom? Že im neurobím testy, lebo mám limity?“ pýta sa Makara.

Zdravotné poisťovne pritom dnes monitorujú lekárov. Pokiaľ predpisujú viac liekov, ako je priemer alebo posielajú na množstvo vyšetrení, tak ich ambulanciám neuhradia. Tento pružný systém bez stálych limitov by mal podľa lekárov aj zostať.

Úspory v zdravotníctve sú súčasťou štátneho rozpočtu, ktorý vláda včera poslala do parlamentu. Zdravotníctvo má prejsť revíziou výdavkov podľa princípu – hodnota za peniaze. Útvar s takýmto názvom vznikol na ministerstve zdravotníctva. Vláda chce postupne prejsť aj výdavkami v doprave a informatizácii a časom sa z hľadiska efektívnosti vynaložených peňazí má kontrolovať každý tender v krajine.

Podľa spomínaného vládneho dokumentu je súčasný stav na Slovensku paradoxný v tom, že krajina dáva na zdravotníctvo viac ako okolité štáty, no vo výsledkoch zaostáva. Česko, Poľsko a Maďarsko dosahujú priemerne o 18 percent nižšiu úmrtnosť odvrátiteľnú systémom zdravotnej starostlivosti. Drucker preto deklaruje, že chce do roku 2020 okresať počet odvrátiteľných úmrtí na úroveň priemeru krajín V3, čo v prepočte znamená ich zníženie v porovnaní s rokom 2012 o 1¤900 ročne. V praxi to znamená, aby ľudia pre nesprávne stanovenú diagnózu, respektíve pre nekvalitnú zdravotnú starostlivosť, neprichádzali o život. Aby sa neopakovali prípady z nedávnej minulosti, keď pacientka zomrela pre zle diagnostikovaný diabetes, s ktorým sa dá žiť bez vážnejších komplikácií.

Zdravotníctvo v dlhoch

„Hodnotenie výdavkov v zdravotníctve identifikovalo priestor na úsporné opatrenia vo verejnom zdravotnom poistení a v nemocniciach vo výške 363 miliónov eur. Z tejto sumy sa minister zdravotníctva zaviazal už v roku 2017 realizovať opatrenia za 174 miliónov eur. Peniaze ostávajú v rezorte a budú použité na zlepšovanie hodnoty v zdravotníctve. Z celkovej sumy opatrení pripadá 143 miliónov eur na výdavky verejného zdravotného poistenia. Zefektívnenie prevádzky a obstarávania nemocníc podriadených ministerstvu zdravotníctva uvoľnia dodatočných 31 miliónov eur. Pomôžu tak zastaviť zadlžovanie nemocníc a vytvoriť priestor pre investície do rekonštrukcie či prístrojového vybavenia,“ povedal Štefan Kiss, riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

„V roku 2016 prebehlo po prvýkrát referencovanie cien zdravotníckych pomôcok. Podľa predbežných výsledkov sa referencovaním znížia ceny skoro 600 pomôcok o viac ako 21 percent. Predpokladaná úspora predstavuje 8,6 milióna eur,“ tvrdí Kiss.

Aj teraz chcú analytici tento model presadiť pri iných oblastiach v zdravotníctve. Napríklad porovnávať ceny nákupov jednotlivých nemocníc či zmluvné podmienky jednotlivých poskytovateľov pri všetkých poisťovniach. Porovnávať ich medzi sebou na Slovensku, a takisto so zahraničím. Tento model sa ukázal ako efektívny nástroj na znižovanie výdavkov a zároveň potláčanie korupcie aj v zahraničí. Napríklad Veľká Británia takto analyzovala londýnsku olympiádu, PPP rekonštrukciu londýnskeho metra alebo hodnotila British Energy, najväčšieho producenta elektrickej energie. Za rok 2014 tak štát vďaka týmto analýzam ušetril daňovým poplatníkom 1,15 miliardy libier.

Reformy v zdravotníctve sú potrebné, ale nie na úkor pacientov. Na druhej strane ak by štát so zmenami v zdravotníctve aj naďalej otáľal, tlačil by len pred sebou neudržateľnú haldu problémov. Napriek niekoľkým kolám oddlžovania sa totiž štátne nemocnice naďalej zadlžujú. Pri súčasnom tempe zadlžovania môžu záväzky nemocníc v budúcom roku dosiahnuť takmer 750 miliónov eur. Od roku 1998 štát na oddlžovanie rôznych nemocníc vynaložil viac ako 1,4 miliardy eur. Sprievodné plány na zastavenie zadlžovania nepriniesli lepšie hospodárenie. Pri poslednom oddlžovaní v roku 2011 prebral štát záväzky v hodnote 310 miliónov eur.

„Vďaka opatreniam optimalizujúcim prevádzku, procesy a obstarávanie ušetria v roku 2017 nemocnice (podriadené organizácie ministerstva zdravotníctva) 31 miliónov eur. Identifikované zdroje pomôžu zastaviť zadlžovanie nemocníc a vytvoria priestor pre kapitálové investície do rekonštrukcie a prístrojového vybavenia. Revízia výdavkov identifikovala možnú úsporu do 84 mil. eur ročne na prevádzke a obstarávaní fakultných a univerzitných nemocníc,“ uvádza sa v štúdii Hodnota za peniaze.

Pod lupou aj doprava a IT

Minister financií Peter Kažimír (Smer) včera ohlásil, že po novom bude štát kontrolovať všetky IT projekty nad 10 miliónov eur. Ako uvádzajú analytici Útvaru hodnoty za peniaze, slovenské štátne investície do IT zatiaľ nepremietli do zodpovedajúcich služieb pre občanov. Slovensko zaostáva v informatizácii za priemerom EÚ, aj susednými krajinami. Budúcoročná revízia predstavuje opatrenia, ktoré prinášajú ročnú úsporu 22 až 40 miliónov eur pri lepšom nákupe licencií, telekomunikačných služieb a využívaní vládneho cloudu a vyššiu hodnotu existujúcich investícii vo výške 4 milióny eur ročne (slovensko.sk, eID). V najbližších mesiacoch sa analytici pozrú aj na veľké investičné projekty v doprave. Prioritné cestné a železničné projekty za viac ako 7 miliárd eur prejdú komplexným ekonomickým hodnotením aj zo strany ministerstva financií.

Prvé výsledky projektu Hodnoty za peniaze sa ukázali práve v doprave. Ministerstvo dopravy v minulosti na základe týchto princípov vyhodnocovalo PPP projekt nultého bratislavského obchvatu D4/R7.

Ušetrené peniaze by mali ísť podľa Kažimíra aj na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Napríklad na dokončenie diaľnice D1 bude štát potrebovať viac ako 600 miliónov na výstavbu kritického úseku D1 Turany – Hubová.

Zmeny, ktoré vyplývajú zo štátneho rozpočtu na rok 2017

  • Platy učiteľov sa od septembra zvýšili o 6 %. Na rok 2017 vláda len pokryla daný nárast, podobne sa majú platy zvýšiť v roku 2018.
  • Asi pol miliardy eur dá štát na prípravu závodu Jaguar Land Rover pri Nitre a na výkup pozemkov pod diaľničný obchvat Bratislavy.
  • Rast paušálnych nákladov živnostníkov – Od roku 2017 stúpnu zo 40 na 60 %, strop sa dvihne z 5 040 eur/rok na 20 000 eur. Bežný živnostník si polepší o vyše 100 eur/mes.
  • Dôchodky sa od januára 2017 zvýšia o 8,20 eura mesačne.
  • Deficit verejných financií vstupujúci do dlhu má klesnúť z 2,97 % HDP v roku 2015 na 1,97 % v roku 2016 a následne k 1,29 % v roku 2017.
  • Daň z príjmov firiem klesne z 22 na 21 percent, daňové licencie sa majú v roku 2018 zrušiť.
  • Platy vo verejnej správe pôjdu hore zatiaľ o 3 % a podobne majú ísť hore platy aj v komerčnej sfére.
  • Zachovanie osobitného odvodu pre regulované podniky a vyšší bankový odvod prinesú štátu v roku 2017 vyše 130 mil. eur.
  • Malý akcionár s dividendami – Z dividend sa platí 14–percentný zdravotný odvod zo sumy do 51 480 eur. Od roku 2017 bude 7–percentná daň. Malý akcionár ušetrí tisíce eur.
  • Veľký akcionár s dividendami – Teraz z dividend 10 miliónov eur odvedie štátu odvod len 7 207 eur. Zo 7–% dane zaplatí daň 700–tis. eur a príde tak o státisíce eur.
  • Vyššia daň z tabaku zvýši príjmy štátu o 32 mil. eur. Škatuľka 20 ks cigariet zdražie o 10 až 20 centov.
  • Ročná daň z jedného hracieho automatu stúpne z 5 000 na 5 500 eur, štát na tom získa 10 mil. eur.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ