Zomrel bývalý provinciál saleziánov, ktorý hral roky blázna

Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 v obci Vištuk ako prvý z piatich detí roľníckych rodičov. V roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby. Za kňaza ho vysvätil 29. júna 1946 biskup Michal Buzalka. V Podolínci, kde ho deportovali s ostatnými spolubratmi v apríli 1950 po Barbarskej noci, začal uvažovať o úteku, ktorý sa mu ešte 10. októbra toho istého roka aj vydaril.

Zatykaču, ktorý naňho vydali, sa vyhol tajnou prácou medzi mladými saleziánmi. Pri organizovaní jedného z posledných útekov mladých spolubratov za hranice „sovietskej zóny“ ho 7. septembra 1952 v českom Přerove ŠtB zatkla. Prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci. Z vlastnej iniciatívy sa pustil do „hry na blázna“, a tak sa dostal aj na policajnú psychiatriu v Bohniciach, odkiaľ ho poslali na liečenie do Havlíčkovho Brodu a do Pezinka.

Nakoniec ho 20. apríla 1955 prepustili – k rodičom. Až do apríla 1968, keď vycestoval do Talianska, pracoval ako roľník v rodnom Vištuku, stále „ako blázon“, trinásť rokov.

V Taliansku účinkoval najprv ako kaplán španielskych rehoľných sestier v Ríme (1968 – 1976), pričom intenzívne spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu (viac ako šesťsto výstupov).

V ďalšom období (do roku 1985) zastával úrad direktora saleziánskej komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Vyučoval aj na slovensko-talianskom gymnáziu a od roku 1987 bol direktorom komunity v Bazileji (Švajčiarsko). V roku 1993 sa stal na šesť rokov provinciálom Saleziánov dona Bosca na Slovensku.