Do aktívnych záloh vstúpilo prvých 40 bývalých vojakov

Pilotný projekt aktívnych záloh rezort obrany spúšťa na základe novely zákona o brannej povinnosti z januára minulého roka. Armáda ich chce v prvom rade využívať v domácom krízovom manažmente, napríklad pri prírodných katastrofách. Minister obrany Peter Gajdoš v minulosti zdôraznil, že teraz je počet aktívnych záloh na úrovni 0. Systém roky nebol riešený, vojaci v zálohe roky necvičili a nepripravovali sa a on je rád, že to idú meniť.

Po absolvovaní aspoň 75 percent výcviku budú mať vojaci v aktívnej zálohe nárok raz ročne na motivačný príspevok 600 euro, ktorý im bude vyplácaný spätne. Ak budú povolaní na riešenie nejakej situácie alebo na cvičenie, zamestnávateľ ich bude musieť pustiť z práce, armáda im prostredníctvom zamestnávateľa vyplatí ušlú mzdu a alikvótnu výšku platu vojaka podľa hodnosti a toho, na koľko dní boli aktivovaní.

Náklady na tento prvý pilotný projekt odhadujú na 74-tisíc eur. Do konca volebného obdobia chcú vycvičiť približne 250 vojakov pre aktívne zálohy. V ďalších rokoch budú v závislosti od finančných prostriedkov hľadať chemikov a potom aj delostrelcov.

V minulom roku bol spustený aj pilotný projekt dobrovoľnej vojenskej prípravy. Tá je určená pre tých, ktorí neabsolvovali žiadny vojenský výcvik a neboli teda v minulosti na základnej vojenskej službe alebo profesionálnymi vojakmi. Pilotný projekt absolvovalo 31 záujemcov (22 mužov a deväť žien), ktorí po skončení výcviku boli povýšení do hodnosti vojakov 2. stupňa a zaradení do záloh.

Ministerstvo v tomto prípade už pripravilo novelizáciu zákona, aby projekt dobrovoľnej vojenskej služby zatraktívnilo a v budúcnosti prilákal viac záujemcov. Dĺžka dobrovoľnej vojenskej prípravy by sa mala skrátiť z 12 týždňov na 11 a zvýšiť by sa mal finančný príspevok približne o 200 eur na 575 eur. Absolventi dobrovoľnej vojenskej prípravy by mali mať garantovaný jednoduchší prístup do ozbrojených síl, policajného zboru, k hasičom a záchranárom.