Gréci sú čoraz chudobnejší. Ďalšia pomoc je otázna

Lenka Buchláková, Pravda | 08.03.2017 13:00
Grécka ekonomika sa ani po rokoch nedokáže spamätať z finančných problémov. V uliciach gréckych miest sa opäť začali konať veľké protesty nespokojných ľudí, ktorým sa znižuje životná úroveň. Miera chudoby v krajine sa od vypuknutia finančnej krízy v roku 2008 až doteraz dramaticky zväčšila.

Najnovšie sa takisto ukázalo, že vlani sa tamojšie hospodárstvo prepadlo hlbšie, ako sa pôvodne odhadovalo. Grécky štatistický úrad ELSTAT uviedol, že hrubý domáci produkt (HDP) Grécka klesol koncom vlaňajška oproti predchádzajúcemu kvartálu o 1,2 percenta a pokles vykázal aj v medziročnom porovnaní.

Otázna je preto nateraz ďalšia externá pomoc od medzinárodných veriteľov (Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka). Grékom sa nedarí a nechcú navyše robiť nové úsporné opatrenia, ktoré sú potrebné na získanie ďalších peňazí.

„Grécka ekonomika v minulom roku mierne rástla a pravdepodobne sa jej podarí dosiahnuť fiškálny prebytok požadovaný zo strany poskytovateľov pôžičky, čo je podmienka na poskytnutie ďalšieho kapitálu. Sociálna situácia v krajine však pokračuje v úpadku a miera chudoby a nezamestnanosti stále rastie, čo bude z dlhodobého hľadiska prekážkou ďalších reforiem,“ povedal Peter Bukov, hlavný analytik spoločnosti TopForex. Mnohí Gréci nedokážu splácať svoje dlhy, majú existenčné problémy, a to všetko pri rekordnej až 23-percentnej miere nezamestnanosti v krajine.

Experti v Aténach

Začiatkom marca tohto roka prišli do Atén experti veriteľov Grécka, ktorí mali zhodnotiť doterajšie úsilie gréckej vlády šetriť a znižovať astronomický dlh a dohodnúť sa s ňou na ďalšej podobe škrtov a reforiem. "Vlečúce sa rozhovory medzi Gréckom, veriteľmi a Medzinárodným menovým fondom (MMF) však obnovujú obavy z novej krízy v eurozóne.

MMF, ktorý sa stále nezúčastňuje na tretej pomoci Grécku, dáva najavo, že Grécko musí urobiť významnejšie kroky, aby obnovilo udržateľnosť svojho dlhu," podotýka ekonóm Coface Jean-Louis Daudier. Hoci Nemecko namieta akékoľvek škrtanie dlhov, k prehodnoteniu môže dôjsť už po spolkových voľbách v krajine v septembri 2017.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Problémom však je, ako Gréci splatia o pár mesiacov svoje záväzky voči medzinárodným veriteľom. Ak im totiž na účet neprídu ďalšie peniaze v poradí z tretieho záchranného balíčka v hodnote 86 miliárd eur, únia bude zrejme opäť riešiť možný grécky bankrot a hrozbu odchodu krajiny z eurozóny a EÚ. Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou viac ako 1,5 miliardy eur vo forme záruk. Slovensko vnímalo pomoc ako šancu pre Grékov na reformy a odvrátenie hrozby rozpadu eurozóny. Akékoľvek škrtanie pohľadávok voči Grécku slovenská vláda odmieta.

„Podľa Medzinárodného menového fondu je grécky dlh neudržateľný, keď by v roku 2060 mal dosiahnuť takmer 300 percent HDP. Zároveň vidia požiadavku primárneho prebytku gréckeho rozpočtu na úrovni 3,5 percenta ako nerealistickú. Tlačia preto Európu do zmiernenia gréckeho dlhového bremena,“ konštatuje analytik Trim Broker Ronald Ižip. Verejný dlh Grécka dosahuje aktuálne zhruba 320 miliárd, čo predstavuje vyše 180 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

Dvojciferná nezamestnanosť ešte niekoľko desaťročí?

Grécko má ešte nejaký čas, no ten nie je neobmedzený. V júli má splatiť ďalšie dlhy. Na to potrebuje poslednú tranžu dohodnutej pomoci vo výške 6,1 miliardy. „Tú získa až po tom, čo bude schválená druhá revízia záchranného balíka. Spolu s ním by mohla získať aj akceptáciu Európskej centrálnej banky k nákupom gréckych dlhopisov v rámci svojho programu kvantitatívneho uvoľňovania, čo by výrazne pomohlo nákladom na správu svojho dlhu,“ doplnil Ižip.

„Krajina pritom musí v nasledujúcich piatich mesiacoch zaplatiť 7,8 miliardy dolárov Európskej centrálnej banke, MMF a súkromným investorom, a to vrátane 6,3 miliardy dolárov v júli 2017, nehovoriac o refinancovaní krátkodobých pokladničných poukážok za 13,8 miliardy dolárov,“ spresňuje Daudier. Verejný dlh naďalej rastie, keď už vlani dosiahol takmer 184 percent HDP. A to dokonca napriek veľkej reštrukturalizácii súkromného sektora v rokoch 2011 – 2012 a úľavám zo strany oficiálnych veriteľov.

„Podľa základného scenára Medzinárodného menového fondu, ktorý predpokladá úplné uskutočnenie reforiem, by zadlženosť do roku 2030 mohla dosiahnuť okolo 160 percent HDP, no aj tu hrozí ,explózia' vzhľadom na potrebu postupného nahradenia značného objemu zvýhodneného dlhu financovaním na trhu,“ upozorňuje Daudier.

Aj keď podľa neho došlo k impozantnému zníženiu deficitu primárneho a bežného účtu, krajine sa nepodarilo vrátiť k udržateľnému rastu. Ten sa od roku 2008 znížil o viac ako 25 percent. Hoci sa krajina začala zotavovať v polovici vlaňajšieho roka, v poslednom štvrťroku 2016 jej HDP klesol o 0,4 percenta, čo podčiarkuje stav, akému hospodárstvo čelí.

„Zložité rokovania s medzinárodnými veriteľmi môžu mať za následok oveľa opatrnejšie správanie nielen spotrebiteľov, ale najmä investorov. Miera nezamestnanosti v súčasnosti rovnako dosahuje stále 23 percent a dá sa očakávať, že s dvojciferným číslom bude zápasiť krajina ešte niekoľko desaťročí,“ upozornil ekonóm Coface.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ