Brazília odhalila hydinové Kocúrkovo

Výroba hydinového mäsa sa na Slovensku za posledných desať rokov prudko znížila. Sebestačnosť klesla vlani na 54 percent, pričom podiel slovenského hydinového mäsa na pultoch klesol na 44 percent.

Slovensko by pritom bez problémov mohlo konzumovať kurčatá zo slovenských hydinární. Veď ročne vyvezie vyše jedného milióna ton obilnín a k tomu ďalšie státisíce ton kukurice. Zrno by sa mohlo využiť na výrobu hydinového aj bravčového mäsa. Pridanú hodnotu však prenechávame Poľsku alebo ďalekej Brazílii. Pripomína to Kocúrkovo s otrasnými dôsledkami na výživu slovenského obyvateľstva.

Minulý týždeň ministri pôdohospodárstva a zdravotníctva informovali o tom, že v brazílskej kuracine zachytili salmonelu. Podľa kmeňa salmonely Heidelger šlo s veľkou pravdepodobnosťou o reexport buď cez USA, alebo Kanadu. Len zázrakom sa zatiaľ nikomu nič nestalo. Salmonela hynie pri tepelnom opracovaní, ale dokedy majú slovenskí spotrebitelia pokúšať osud?

V pondelok hydinári zoskupení v Únii hydinárov Slovenska tvrdili, že nevyhovujúce brazílske mäso sa predáva či predávalo celoplošne po celom území. Objavilo sa v nejakej podobe vo všetkých obchodných reťazcoch – najčastejšie šlo o brazílske kuracie pečienky a pri náhodných kontrolách ho našli v 721 stravovacích zariadeniach.

Ročne sa na Slovensko dovezie vyše 9-tisíc ton brazílskeho mäsa, čo predstavuje podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska Daniela Molnára jednu šestinu slovenskej produkcie hydinového mäsa.

„Aký to môže mať vplyv na zdravie spotrebiteľov, keď sa Brazílčania priznali k tomu, že ich výrobcovia používajú kyseliny a ďalšie chemikálie, aby zamaskovali, že tovar je pokazený,“ opýtal sa Molnár a dodal, že „do hydinového mäsa primiešavali vodu, zemiaky alebo lepenku“.

Prebaľovači bez stálej kontroly

Na Slovensku pracujú už len štyri hydinové kombináty, tri na spracovanie kurčiat a jeden na morky. Zato ako huby po daždi vyrástli rôzne rozrábkarne a baliarne mäsa, ktoré fungujú na dovážanom mäse, aj brazílskom. Je ich 49.

Hydinári poukazujú na to, že kým slovenskí chovatelia hydiny a mäsokombináty sú pod stálou veterinárnou kontrolou, v zariadeniach, ktoré balia a rozrábajú dovážané mäso, sú kontroly sporadické, raz či dva razy do mesiaca.

Bernou mincou je vstupná kontrola na hraniciach Európskej únie. Ak holandskí, belgickí či nemeckí veterinári pustia brazílske mäso ďalej s pečiatkou, že je v poriadku, hľadí sa naň ako na bezchybný produkt. Teraz sa vynorilo viac než dosť pochybností o zdravotnej neškodnosti mäsa.

Hydinári žiadajú rovnosť podmienok pri kontrole domáceho a zahraničného mäsa. Požadujú intenzívnejšie kontroly u veľkoobchodníkov a zavedenie stáleho veterinárneho dozoru v prebaľovacích a rozrábacích prevádzkach.

Na to však treba mať iné počty pracovníkov, než akými v súčasnosti disponuje napríklad Štátna veterinárna a potravinová správa. Rozpočet tejto organizácie, jej personálne i materiálne vybavenie sú napnuté. Ak teda štát chce mať naozaj situáciu pod kontrolou, musí do potravinového dozoru viac investovať.

Za celkom oprávnenú možno považovať aj požiadavku povinného označovania krajiny pôvodu na jedálnych lístkoch v podnikoch verejného stravovania. Zatiaľ obsluha jedální a reštaurácií informuje o pôvode potravín len ústne. V ostatných dňoch sa všetci dušujú, že ponúkajú len slovenské mäso. Lenže 9 500 ton brazílskeho mäsa sa predsa kdesi musí minúť. Kde asi?

Podľa hydinárov sa dostáva aj do školských jedální. „Prehrávame cenou,“ hovorí konateľ spoločnosti HSJ Veľké Zálužie Timotej Husár. Obchodníci pracujúci s dovážaným mäsom dokážu podľa Daniela Molnára z Únie hydinárov stlačiť cenu o 40 až 60 percent. Takejto konkurencii sa nedá čeliť.

Kupujte čerstvé, nie mrazené

Ministerstvo školstva vydalo svojim stravovacím zariadeniam usmernenie nakupovať čerstvé mäso. Vyslovene upozornilo nezamieňať mäso za mäsové prípravky (ide o výrobky bez prívlastkov krehčené, šťavnaté, solené, do ktorých sú pridávané ďalšie ingrediencie). Pravda náhodne oslovila niekoľko škôl.

Vedúca školskej jedálne ZŠ na Černyševského ulici v Bratislave-Petržalke Zlata Knotková povedala, že škola nakupuje len čerstvé hydinové mäso od slovenských výrobcov .,,Je to chladené, a nie mrazené mäso, máme veľa detí s diétou, dávame si záležať na výbere čerstvých surovín," zdôraznila Zlata Knotková.

Kontrolu v školských jedálňach nariadil aj primátor Spišskej Belej Štefan Bieľak. Podľa vyjadrenia primátora pre agentúru SITA v čase kontroly sa v jedálňach nenachádzalo brazílske mäso. Za povšimnutie však stojí jeho konštatovanie, že školy nakupujú „ryby a hydinu mrazené“. Ministerská smernica však nalieha, aby školy nakupovali čerstvé mäso…

Rýchly anketový náhľad do škôl nedáva isteže úplný obraz o tom, čo v nich deti presne konzumujú. Aktuálna situácia je dôvodom na to, aby sa rodičia, učitelia i sami žiaci aktívne zaujímali o to, čo vlastne jedia. A, samozrejme, aj príslušné štátne orgány.

Hydinári sa tiež dožadujú prechodu kontroly potravín vo verejnom stravovaní z Úradu verejného zdravotníctva na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. Hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas to považuje za neodôvodnenú požiadavku. Presunutie kontroly „by bolo neodborným riešením“. Veterinári majú výhradnú kontrolu na hraniciach, v obchodnej sieti a skladoch. Napriek tomu sa brazílske mäso dostalo do zariadení spoločného stravovania.

Možno tomu rozumieť aj tak, že hygienici teda slúžia ako posledná poistka. Lenže až mimoriadne kontroly vyvolané priznaním Brazílčanov priniesli objav salmonely na Slovensku.