Parlament postavil ústavný štít proti špekulačným nákupom pôdy

Novela ústavy, ktorú iniciovala koaličná SNS, má zabrániť špekulatívnym nákupom pôdy. Pred štvrťstoročím, keď sa písala ústavu, nikomu z jej tvorcov zrejme nezišlo na um, že pôdu začnú ľudia vnímať predovšetkým ako dobre speňažiteľný tovar.

Nesporne to súvisí s premenou slovenského poľnohospodárstva a vidieka. Reštitučný zákon síce vrátil ľuďom majetky, ale nevrátil ich na pôdu. Absolútna väčšina majiteľov ju prenajala poľnohospodárskym družstvám a ich následníckym organizáciám. V poľnohospodárstve už pracuje len okolo 50-tisíc ľudí, čo je šesťnásobne menej ako pred rokom 1990.

Máme síce produktívne poľnohospodárstvo, najmä čo sa týka výroby obilnín, kukurice či olejnín, ale nemáme dosť vlastného mäsa, ovocia ani zeleniny. Je to jeden z najväčších ponovembrových paradoxov a stojí za ním zmena vzťahu spoločnosti k pôde.

Drobní vlastníci nezbohatli

Pôdu v poslednom desaťročí začali nakupovať investori – domáci, ale aj zahraniční. Cudzincov na Slovensko lákala výrazne nižšia, päť- až desaťnásobne, cena pôdy. Špekulatívnemu skupovaniu cudzincami malo zabrániť sedemročné moratórium, neskôr predĺžené o ďalšie tri roky. Napriek tomu sa zahraniční investori, ktorí nakúpili na Slovensku družstvá, k pôde dostali. Umožňovala to výnimka zo zákona. Podľa posledných odhadov majú tieto spoločnosti pod kontrolou od 150-tisíc až do 200-tisíc hektárov pôdy.

Sú tu však aj domáce investičné skupiny, ktoré objavili v poľnohospodárstve zlatú baňu, pretože na pôdu tečú priame platby. Okrem toho sa sformovala silná vrstva developerov, ktorá ju systematicky začala nakupovať v okolí veľkých miest pod výstavbu priemyselných parkov a satelitných mestečiek a tiež diaľnic. Na predajoch nezbohatli pôvodní prevažne drobní majitelia, ale tí, ktorí pôdu kúpili a následne ju predali.

Ochrana pôdy v ústave je namieste. Pôda je, ako zdôrazňuje významný slovenský pôdoznalec Juraj Hraško, "základným článkom každého suchozemského ekosystému, podstatnou súčasťou krajiny, je zdrojom existencie života na zemi”. "Nezabúdajme, že bez pôdy nie je národ a bez pôdy nie je ani štát,“ povedal Bruno Gabel, vedec odborník na ochranu rastlín. "Pokiaľ dôjde k obrodeniu vnímania pôdy, potom má Slovensko budúcnosť,“ dodal Gabel.

"Vítame rozhodnutie parlamentu chrániť pôdu ako cenný a neobnoviteľný prírodný zdroj,“ reagoval predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. Vzápätí dodal, že poľnohospodári očakávajú novelizáciu viacerých zákonov. Semančík navrhol poslancom, aby všetky zákony zlúčili do jedného a zjednodušili celú pôdnu legislatívu s cieľom efektívne hospodáriť na pôde.

„Ministerstvo pôdohospodárstva už intenzívne pracuje na novele zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorá sa bude opierať práve o schválenú zmenu ústavy. Bude tiež zlepšovať prístup aktívnych poľnohospodárov k pôde,“ povedala pre Pravdu Gabriela Matečná (nominantka SNS), ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Zdôraznila, že ide o našu potravinovú bezpečnosť.

Veci zrelé na zmenu

Novelu kvituje aj farmár Ján Jelen z Novej Dediny v okrese Levice. "Nechápem, akým smerom sa uberá slovenské poľnohospodárstvo. Nikde na Západe nemajú podniky, ktoré by hospodárili na plochách presahujúcich 10-tisíc hektárov. Kým v Dánsku sú rodinné farmy, u nás dánski investori budujú mamutie podniky. Pracuje v nich len pár desiatok ľudí, a tým pripravujú o pôvodný spôsob života všetky dediny, v katastroch ktorých hospodária,“ konštatoval Ján Jelen.

Všíma si skutočnosť, že kým reštitučný zákon obmedzil vydanie pôdy výmerou 150 hektárov poľnohospodárskej a 250 hektárov všetkej pôdy, tak teraz neexistuje žiaden strop pri nadobúdaní pôdy.

Zabrániť špekulatívnym nákupom pôdy mala novela zákona o nadobúdaní vlastníctva k pôde z dielne bývalého ministra pôdohospodárstva za Smer Ľubomíra Jahnátka. Novelu však napadla Európska komisia. Brusel Slovensku vyčítal, že diskriminuje občanov ostatných členských štátov únie. Okrem iného tým, že obmedzuje kúpu pôdy požiadavkou desaťročného trvalého pobytu.

Predpokladá sa, že Slovensko zo zákona vypustí sporné ustanovenie o desaťročnom trvalom pobyte. To však neznamená, že prístup k pôde bude automatický. Poslanec Martin Fecko (OĽaNO) počas rozpravy k zákonu o ústavnej ochrane pôdy pripomenul, že napríklad v Nemecku majú tzv. sídelný zákon, ktorý obmedzuje nákup pôdy prostredníctvom trvalého pobytu v obci.

Pri nedávnom stretnutí s predstaviteľmi samosprávnych organizácií štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Gabriel Csicsai (Most-Híd) povedal, že bude určený s veľkou pravdepodobnosť strop nákupu pôdy a taxatívne sa určia zrejme aj ďalšie podmienky. Takýmto spôsobom riešia citlivú otázku nadobúdania pôdy aj staré členské krajiny.

"Nemáme nič proti veľkým poľnohospodárskym podnikom, potrebujeme však poľnohospodárstvo, ktoré dá na vidieku prácu. Model, keď na 60 hektárov pripadá jeden človek, potrebujeme zmeniť a dosiahnuť, aby jeden človek pracujúci v poľnohospodárstve pripadal na 20 až 40 hektárov, čím by sme zdvojnásobili súčasný počet ľudí pracujúcich v poľnohospodár­stve,“ uviedol Csicsai.