Politický folklór pod taktovkou USA v Katare

Kvôli obvineniu z podpory terorizmu vrátane tzv. Islamského štátu a teroristov z hnutia Al Kajdá. Práve Saudská Arábia je bohatým zdrojom importu spomínaných komodít. Ibaže hranica medzi oboma monarchiami je zavretá.

„Z obchodov mizne hlavne voda, mlieko, ryža a vajíčka, ktoré Katarčania v obrovských množstvách vozia vo svojich vozidlách domov,“ informoval televíziu Joum7 očitý svedok. Podľa neho aj na hraniciach so Saudskou Arábiou ostalo zablokovaných množstvo vozidiel, ktoré rovnako plne naložené nepúšťajú do Kataru.

Katar na prerušenie diplomatických vzťahov už reagoval

Konflikt vypukol iba týždeň po summite krajín Perzského zálivu a USA v Saudskej Arábii. Katarský emir v prejave vyzval na zlepšenie vzťahov s Iránom. Ibaže Rijád v mene všetkých hostí charakterizoval politiku Teheránu ako „nepriateľskú“ a pohrozil adekvátnou reakciou.

"Obdobie prerušenia diplomatických vzťahov a zatvárania hraníc nie je spôsob, ktorý rieši krízu. Agresia a okupácia neprinesie žiaden výsledok okrem nestability,“ varoval v pondelok na jednej zo sociálnych sietí Hamíd Onalebí zo štábu iránskeho prezidenta Hasana Ruháního.

Katar už na prerušenie diplomatických vzťahov reagoval vyhlásením citovaným Reuters, podľa ktorého ide o „neodôvodnený krok na základe rôznych vyhlásení a predpokladov, ktoré nemajú opodstatnenie“. „Stali sme sa obeťou vyfabrikovaných faktov,“ tvrdí katarské ministerstvo zahraničných vecí.

Viacerí pozorovatelia pripomínajú, že vo vzťahoch arabských krajín roztržka nie je niečím mimoriadnym. Tentokrát sa však natíska verzia, podľa ktorej to bol práve prejav prezidenta USA Trumpa z 21. mája v Rijáde, tvrdo kritizujúci krajiny podporujúce terorizmus, ktorý odštartoval najnovší diplomatický škandál.

„Prerušenie diplomatických vzťahov s Katarom nemusí však mať nič spoločné s podporou teroristov,“ myslí si aj Konstantin Kosačev, šéf zahraničného výboru v ruskom parlamente. Ako zdôraznil, tým skôr, že na leteckej základni USA Al Udeíd je 10-tisíc amerických vojakov. Navyše, v krajine sa nachádza štáb amerického velenia, ktoré plánuje vojenské operácie na Blízkom východe. Je tam aj 609. centrála riadiaca letecké a kozmické operácie Pentagonu v oblasti. Tak prečo toľko kriku okolo Kataru?

Trump postavil na prvé miesto biznis

Podľa neoficiálnych zdrojov ide o výmenu vo vedení emirátu. Konkrétne šejka Hamada bin Chálifa Al Táního, s ktorým je vraj ťažké dohodnúť sa. Chce hrať prvé husle v politike na Blízkom východe. Prezident Barack Obama vsadil práve na Katar ako prostriedok realizácie tzv. arabskej jari. Je tu však Trump a jeho plánovaná zmena aj v postavení USA na Blízkom a Strednom východe. Trump aj počas rokovaní v Rijáde postavil na prvé miesto biznis. Boli napríklad podpísané viaceré kontrakty za miliardy dolárov. Saudskoarabské vedenie zase na oplátku chce byť policajtom v strategickej oblasti. A tomu stojí v ceste ambiciózny katarský emir Al Tání.

„Katarská armáda je už mimo kasární, v teréne. V pohotovosti sú aj Saudi. Katarčania, ktorí sú v Suadskej Aráíbii, majú dva týždne na to, aby opustili krajinu. A tak na rad môžu prísť v arabskom svete zaužívané vlastné scenáre. Prvým je zvolanie vedenia emirátu, ktoré doporučí šejkovi Al Tánímu, aby odišiel do zahraničia. V opačnom prípade ho zvrhne armáda. Podobne sa tak stalo v Egypte, keď prezidenta Mursího zvrhla vojenská junta s prižmúrenými očami USA,“ povedal pre Pravdu zdroj, ktorý chcel ostať v anonymite. Háčik je však v tom, že Katar má úzke kontakty s Iránom. Napríklad ich spája ťažba plynu so spoločného náleziska. Dauhá z neho ťaží až 60 percent. „Ak by, čiste teoreticky, Rijád zaútočil, tak do konfliktu by sa mohol zapojiť Irán, a to by bolo veľmi zlé,“ dodal zdroj.

A je tu ešte aj Turecko, ktoré má v Katare základňu, hoci podľa Ankary je v nej iba 300 vojakov. Pri dnešnej technickej úrovni ozbrojených síl môže sa však za dva dni na nej ocitnúť aj stotisíc ozbrojencov. Záujem na zmene pravidiel majú aj Spojené arabské emiráty, ktoré žiadajú Washington, aby premiestnil spomínanú obrovskú základňu z Kataru na ich územie.

„Nie je vylúčené, že iniciátori diplomatického škandálu chcú Washingtonu ukázať, že sú nekompromisní pri presadzovaní amerických plánov týkajúcich sa spoločného boja proti terorizmu, a tak spojili príjemné s užitočným, keď do nemilosti uvrhli Katar,“ myslí si napríklad aj ruský poslanec Kosačev citovaný agentúrou RIA Novosti.

Zatiaľ však šéfovia diplomacií USA a Ruska Rex Tillerson a Sergej Lavrov reagovali zdržanlivo, keď prvý vyzval na rokovanie a druhý zase potvrdil, že Moskva sa v spore nemieni angažovať. „Aj keď nás viacerí podozrievajú, že za všetkým, čo sa odohráva vo svete, stojíme my. Ubezpečujem vás, že to nie je pravda,“ povedal ruský minister s tým, že Rusko má záujem na dobrých vzťahoch so všetkými „osobitne v oblasti, v ktorej sa koncentrujú všetky sily v boji s medzinárodným terorizmom“.