Budú pri ohrození krajiny používať zbrane aj bežní ľudia?

Česko ráta s tým, že jeho občania, ktorí vlastnia zbrane, budú k dispozícii v prípade ozbrojeného konfliktu alebo ohrozenia bezpečnostných záujmov krajiny. Samson si myslí, že verejnosť ani politici na Slovensku nie sú podobnej zmene naklonení. Tvrdí však, že ak by nastala krízová situácia, ani nám by pravdepodobne nezostávalo nič iné, ako meniť legislatívu.

Je dodatok k ústave, ktorý prijal český parlament dobrým opatrením?

O tejto otázke sa v Česku hovorilo už dlhšie. Bolo tu niekoľko stretov medzi prívržencami a odporcami držania zbraní. Česká republika sa týmto snaží vyrovnávať akýsi deficit, ktorý nastal tým, že armáda bola profesionalizovaná. Česko ráta s tým, že občania, ktorí vlastnia zbrane, budú k dispozícii v prípade ozbrojeného konfliktu alebo ohrozenia bezpečnostných záujmov krajiny. Samozrejme, je to sporné. Česká republika je členom Európskej únie a NATO a má v rámci členstva svoju ekonomickú aj vojenskú bezpečnosť zaistenú. Tento krok mal aj veľa oponentov, ktorí tvrdili, že toto môže viesť k používaniu zbraní aj mimo obranné účely. V prípade rôznych osobných konfliktov sa to často aj stáva.

Foto: Ivan Majerský, Pravda

Ivo Samson, analytik Bezpečnostný analytik Ivo Samson.

Myslíte si, že podobné zmeny by malo schváliť aj Slovensko?

Kedysi som sa k tomuto už vyjadroval a bol som jednoznačne proti, ale s odstupom času, v prípade, že Slovensko pristúpi k politike Európskej únie v otázkach kvót, by takáto držba zbraní bola aspoň čiastočne oprávnená. Ak by bolo Slovensko ohrozované zvnútra, tak by použitie zbraní na ochranu vlastnej bezpečnosti bolo celkom logické. Napríklad v Izraeli je väčšina útočníkov, ktorí útočia či už strelnými zbraňami alebo dopravnými prostriedkami, zneškodnená práve civilistami, ktorí vlastnia zbrane. Slovensko zatiaľ ale nie je v takej situácii, aby bolo nutné prijať podobný zákon. Ak by však nastalo riziko ohrozenia vnútornej bezpečnosti, tak by ani nám neostávalo pravdepodobne nič iné, ako meniť legislatívu. Nemyslím si však, že by takýto návrh v súčasnosti získal v parlamente potrebnú väčšinu.

Čo si má bežný občan predstavovať pod ohrozením národnej bezpečnosti?

Bežný človek vníma pojem národná bezpečnosť možno rozporuplne. Domnievam sa však, že väčšina ľudí považuje ohrozenie národnej bezpečnosti za ohrozenie politicko-vojenskej bezpečnosti krajiny. Bežný občan vníma národnú bezpečnosť skôr zahranično-politicky, než ako útok zvnútra proti základom štátu. Väčšina bežných občanov u nás by zrejme nesúhlasila s dodatkom prijatým v českom parlamente.

Európska komisia tvrdí, že český dodatok je v rozpore s európskou smernicou o kontrole držby zbraní, ktorej výsledok má byť opak, teda zníženie počtu zbraní medzi verejnosťou. Kam môže spor medzi komisiou a Českom vyústiť?

Česká republika je známa tým, že je akýmsi rebelom Európskej únie. Domnievam sa však, že to skončí nejakou formou kompromisu. Nemyslím si, že by Európska únia mohla voči Česku v súvislosti s týmto prijať nejaké sankcie, ako to bolo v súvislosti s kvótami, ktoré sa týkali migrantov. Predpokladám, že k diskusiám a prípadným treniciam dôjde, ale mali by byť vyriešené na diplomatickej úrovni.

Nemyslíte si, že za uvoľnením podmienok pre použitie zbrane by mohla stáť aj zbrojárska lobby?

V tomto prípade je akákoľvek odpoveď iba špekuláciou. Neexistuje žiaden rukolapný dôkaz toho, že by v tomto prípade zbrojárska lobby nejakým spôsobom intervenovala. Samozrejme, to ale nie je ani vylúčené, ak by sa zvýšila ozbrojenosť ľudí, bolo by to pre zbrojárov výhodné. Doteraz som však nezachytil žiadne indície toho, že by zbrojárska lobby v tomto zohrávala nejakú úlohu.