Za krásou modrotlače do Thurzovho domu
Foto: SSM
Plisované sukne, lajblíky či tašky z modrotlače, odevy, módne doplnky, periny aj uteráky, to všetko môžeme ženám, ale aj mužom, v 19. storočí, období najväčšieho rozvoja modrotlače v meste pod Urpínom, závidieť.
Na vystavených modrotlačových formách uložených vo výstavných vitrínach SSM vidíme, že modrotlač mala nekonečné množstvo tvarov a variácií. Lemované sukne majú tisícky podôb a žiadna žena nemohla uvidieť na spoločenskom podujatí inú ženu v tom istom kroji.
Variácie, fantázia, možnosť experimentovať a zároveň zachovať šatstvo či bielizeň dlhodobo čistú a nepoškodenú, to sú praktické výhody modrotlače. Do toho vložíme podmanivú krásu a dokonalosť tkáčskych odevov a výsledkom sa môže pochváliť nejeden tvorca nádherných krojov z modrotlače.
Dynastia Beniačovcov
Výstava rozpráva príbeh rodu modrotlačiarov, ktorý počas troch generácií ovládol trh s touto komoditou. V minulosti bola modrotlač vyhľadávaná najmä pre jej nízku cenu. Ďalším dôvodom bol aj fakt, že sa odev z nej vyrobený nemusel tak často prať, na rozdiel od šiat ušitých z bieleho plátna. Tieto vlastnosti ju priam predurčovali na to, aby sa stala neodmysliteľnou výbavou domácností našich predkov či už v podobe súčastí ženského kroja, ale aj posteľných obliečok či závesov. Najväčší rozmach zažíva modrotlač v 19. storočí, keď ju nachádzame takmer v každej domácnosti. Dnes je skôr vyhľadávaným dizajnérskym kúskom.
„Keď sa v Banskej Bystrici povie modrotlač, starým Bystričanom sa v mysli vybaví rod Beniačovcov,“ vysvetľuje historik Filip Glocko. „Tradícia modrotlače sa dedila z otca na syna. Zakladateľom modrotlačiarenskej dynastie v meste bol Jozef Beniač. Ako 24-ročný vyučený farbiar bol v roku 1837 slávnostne prijatý do farbiarskeho cechu siedmich stredoslovenských banských miest. Počas svojho života sa angažoval v cechovej organizácii, až sa napokon stal jej cechmajstrom.
Jozef Beniač odovzdal remeslo a fabriku svojmu synovi Karolovi. Počas jeho vedenia boli výrobky z modrotlače predstavené na viacerých svetových výstavách a boli ocenené aj na milenárnej výstave v Budapešti v roku 1896, či v Londýne v roku 1905.
Karol Beniač ml. pokračoval v stopách svojho otca a deda a v snahe udržať krok s produktivitou, ale najmä s nízkymi cenami továrenskej výroby, fabriku modernizoval a do výroby zaradil aj mechanický stroj známy ako perrotin. Prerod z rodinnej firmy na jedného z najväčších zamestnávateľov v regióne, prerušil až proces znárodňovania. Továreň sa stala súčasťou Bavlnárskych závodov V.I. Lenina v Ružomberku. V 70-tych rokoch minulého storočia osud fabriky spečatilo rozhodnutie štátu o demolácii dielne spolu s ostatnými objektmi.
Sprievodné podujatia k výstave
- O ceste modrotlače od formy k látke, o osudoch členov jednej z najvýznamnejších modrotlačiarenských rodín zo stredného Slovenska ale aj o súčasných nasledovníkoch odkazu našich dedov, porozpráva autor výstavy a historik v jednej osobe Filip Glocko na komentovaných prehliadkach výstavy vo štvrtok 20.7., 17.8. a 7.9. 2017 o 16-tej h v Thurzovom dome na Námestí SNP.
- V letnom období získava výstava aj možnosť prezentovať výrobu slovenského textilného umenia pre cudzincov, ktorí sa môžu zoznámiť s históriou ľudovej tvorby a výroby. „Výstava je jedna z nosných výstav realizovaných tento rok v Thurzovom dome,“ pozýva návštevníkov riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký.
- Výstavu za Farbou indiga si môžu pozrieť návštevníci Stredoslovenského múzea do 5. októbra 2017.