Plán útoku na Guam bude podľa KĽDR hotový za pár dní

ČTK | 10.08.2017 07:42, aktualizované: 
Severná Kórea pohrozila, že do polovice augusta pripraví plán pre raketový útok na americký tichomorský ostrov Guam.

Podľa svetových agentúr to uviedla severokórejská armáda s tým, že o konečnom vykonaní plánu rozhodne vodca Kim Čong-un.

Rozumný dialóg s tymto chlapíkom zbaveným rozumu nie je možný, na neho platí len najhrubšia sila.
Severokórejské vyhlásenie na Trumpovu adresu

KĽDR tým ďalej vyhrotila slovnú prestrelku s USA, v ktorej obe strany používajú najsilnejšie výrazy za dlhé roky. Slová amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnostiach jadrového útoku USA Pchjongjang označil za „znášku nezmyslov“.

Jeden zo severokórejských generálov vo vyhlásení zverejnenom oficiálnou agentúrou KCNA podrobne opísal možný útok na ostrov ležiaci zo všetkých amerických území najbližšie Kórejskému polostrovu. Rakety Hwasong-12 podľa neho preletia cez Japonsko a po 3 356 kilometroch, ktoré preletia za 1065 sekúnd, budú pri Guame.

Raketa Hwasong-12, ktorou plánuje... Foto: SITA/AP, KCNA
Pukguksong, raketa, kldr, severna korea Raketa Hwasong-12, ktorou plánuje severokórejský režim zaútočiť na Guam.

Japonsko pripravené reagovať a pomôcť

Pchjongjang reagoval na Trumpove slová o tom, že ak sa bude KĽDR Spojeným štátom vyhrážať, narazí na „ohnivú zlobu, akú svet nevidel“. „Rozumný dialóg s tymto chlapíkom zbaveným rozumu nie je možný, na neho platí len najhrubšia sila,“ stojí v severokórejskom vyhlásení na Trumpovu adresu.

KĽDR už o možnosti útoku na Guam hovorila skôr, takto podrobne však plán ohrozenia ostrova s ​​viac ako 160-tisíc obyvateľmi doteraz neopísala.

Japonsko, ktoré patria k hlavným americkým spojencom v oblasti, je podľa ministra obrany Icunoriho Onodera pripravené na severokórejskú hrozbu zareagovať a ak budú rakety predstavovať existenčné ohrozenie, zneškodniť ich.

KĽDR a USA nemajú osvedčený komunikačný kanál pre prípad krízy

Washington a Moskva si počas studenej vojny vytvorili mechanizmy, ktoré predchádzali tomu, aby sa prípadná kríza vymkla z rúk. Medzi Washingtonom a Pchjongjangom žiadne také záchranné siete neexistujú. Odborníci sa obávajú, že nepochopenie protivníka by mohlo lavínovito spustiť konflikt, ktorý si ani jedna strana nepraje.

Podľa odborníkov je počet kanálov, prostredníctvom ktorých môžu tieto dve strany konať a snažiť sa napätie znížiť, obmedzený. Podľa politológa Jona Wolfsthala, bývalého poradcu Baracka Obamu pre nešírenie atómových zbraní, sa Washington s Pchjongjangom síce dokáže spojiť, ale neustanovil sa žiadny komunikačný kanál, ktorý „by sa osvedčil a prekonal by tlak počas krízy“.

Američania a Severokórejčania medzi sebou rozviazali diplomatické vzťahy, v ich hlavných mestách teda nie je veľvyslanectvo protiľahlej strany. Kontakt udržiavajú prostredníctvom svojich misií pri OSN, svojich veľvyslanectva v Pekingu a schôdzok predstaviteľov armády v prihraničnej dedine Pchanmundžom v demilitarizovanej zóne medzi Kóreami.

Washington správy Pchjongjangu posiela tiež prostredníctvom Číny, alebo Švédska. Škandinávska krajina v Pchjongjangu zastupuje americké záujmy.

Horúca linka existovala medzi Severnou a Južnou Kóreou, ale severokórejský vodca Kim Čong-un túto komunikačnú linku v roku 2013 zrušil a odmieta ju obnoviť.

„Táto kríza sa nedá riešiť pomocou twitteru a verejných vyhlásení,“ povedal Joseph Cirincione, predseda nadácie Ploughshares Fund, ktorá podporuje kontrolu šírenia a používania zbraní.

Súbor dohôd, ktoré majú zamedziť riziku náhodného konfliktu, medzi sebou uzavreli aj jadrové veľmoci India a Pakistan. Od roku 1998 si obe strany medzi sebou tiež vymieňajú zoznam miest s jadrovým arzenálom, aby na ne protivník neútočil, a civilnému obyvateľstvu tak nehrozila radiácia.

Zriadenie horúcich liniek a protokolu medzi Washingtonom a Moskvou trvalo počas studenej vojny mnoho rokov. „Najprv sa muselo vyriešiť, ako vytvoriť priamy kontakt – medzi prezidentmi, medzi armádami – napokon bolo potrebné zabezpečiť, aby bol spoľahlivý a bezpečný v prípade konfliktu,“ povedal agentúre Reuters Wolfsthal.

„Ako ale overiť identitu toho na druhej strane? Rozriešiť tento problém znamenalo desaťročia tvrdej práce,“ uviedol Wolfsthal. Tieto protokoly sa stále používajú a v ére kybernetického bojovanie ešte nadobudli na dôležitosti.

Tillerson: Môžete pokojne spávať

Japonský expert na KĽDR Masao Okonogi povedal agentúre Reuters, že severokórejské vyhlásenie o Guame nepredstavujú vyhrážky útokom, ale varovanie, že sa Pchjongjang chystá premiestniť ciele dopadov svojich testovacích rakiet z oblasti pri Japonsku bližšie k americkému ostrovu.

Na Guame sa v stredu zastavil americký minister zahraničia Rex Tillerson, ktorý sa pokúsil zmierniť Trumpove slová a zľahčiť rétorické výpady posledných dní. Američanom odkázal, že môžu v noci pokojne spať.

Obyvateľov ostrova upokojoval aj jeho guvernér Eddie Calvo. „Sú radi nepredvídateľní, vypália raketu, keď to nikto nečaká, párkrát už to urobili. Teraz to oznámili … To znamená, že nechcú žiadne nedorozumenia,“ povedal o severokórejskom režime Calvo.

Obyvatelia Guamu majú obavy z prípadného útoku KĽDR.

Základné údaje o ostrove Guam a jeho strategickom význame

  • Poloha

Tento pruh zeme v západnom Pacifiku je s rozlohou 542 kilometrov štvorcových o niečo väčší ako Praha a vo svojom najužšom mieste meria iba šesť kilometrov. Nachádza sa asi tri a pol tisíc kilometrov juhovýchodne od Severnej Kórey. Geograficky k nej má oveľa bližšie, ako k Spojeným štátom. Havajské ostrovy sú asi štyritisíc kilometrov na západ. Jeho blízkosť k Číne, Japonsku, Filipínam a Kórejskému polostrovu robí z tohto ostrova kľúčové územie pre americkú armádu.

  • Vzťahy s USA

Guam bol od roku 1565 španielskou kolóniou a v roku 1898 sa počas španielsko-americkej vojny stal americkým územím. Za druhej svetovej vojny ho na dva a pol roka obsadilo Japonsko. V roku 1950 bol vyhlásený za autonómne ostrovné územie Spojených štátov.

Má obmedzenú vnútornú samosprávu, na čele stojí prefekt volený obyvateľstvom. Ostrov má malý zákonodarný zbor, v ktorého kompetencii je schvaľovanie zákonov týkajúcich sa miestnych vecí. Z ostrova sa volí zástupca do Snemovne reprezentantov USA, zástupca tam nemá hlasovacie právo. Obyvatelia ostrova majú americké občianstvo, ale neplatia dane a nemajú právo voliť prezidenta USA, ani Kongres USA.

  • Vojenská história

Spojené štáty majú na juhu ostrova námornú základňu a stanicu pobrežnej stráže a na severe leteckú základňu, ktorá sa veľa využívala počas vietnamskej vojny. Americká armáda zaberá asi 30 percent rozlohy ostrova a teraz na Guam premiestňuje ďalšie tisíce mužov, ktorí pôsobia v japonskej Okinawe.

Ostrov chráni americký protiraketový štít THAAD, ktorý sa používa na zostreľovanie balistických rakiet. Minulý mesiac vyslala americká armáda dvakrát dvojicu nadzvukových bombardérov, ktoré odštartovali z Guamu nad Kórejský polostrov, aby demonštrovali silu, v reakcii na oznámenie, že Severná Kórea prvýkrát vyskúšala medzikontinentálnu raketu. Hoci niektorí obyvatelia Guamu prejavujú nespokojnosť s americkou vojenskou prítomnosťou na ostrove, táto prítomnosť predstavuje druhý najväčší zdroj príjmov obyvateľstva hneď po turizme.

  • Ľudia a vláda

Ostrov pred štyritisíc rokmi obývali predkovia Čamorov, ktorí tam dodnes predstavujú najväčšiu etnickú skupinu. Teraz na ostrove žije asi 16 0000 obyvateľov. Hlavným mestom je Agaňa a najväčším mestom Dededo. Hovorí sa tu najviac po anglicky a čamorsky. Ostrov zažil niekoľko pokusov o získanie väčšej samostatnosti či úplnej nezávislosti od USA, z ktorých najvýznamnejší bol v 80. rokoch pokus o premenu na spoločenstvo – voľne pridružený štát k USA – podobne ako je Portoriko, ktorý sa však skončil neúspechom.