Brusel dal stop baniam

Zdenka Kollárová, Pravda | 14.08.2017 08:00
Dotovaná ťažba hnedého uhlia na hornej Nitre by sa mohla už o dva-tri roky skončiť. V baniach pracuje okolo 4 000 ľudí a na ťažbu je priamo aj nepriamo naviazaných až 11-tisíc pracovných miest. Vládny všeobecný hospodársky záujem chráni síce baníkov až do roku 2030, Brusel to však ide zmeniť.

Návrh novej smernice Európskej komisie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou totiž už nepočíta s možnosťou podpory pre domáce zdroje. Tie môžu v súčasnosti členské štáty uprednostniť až do výšky 15 percent podielu výroby elektriny z dôvodu bezpečnosti dodávky. Je reálne, že nová smernica bude schválená a Slovensko ju bude musieť zohľadniť.

Podstatou návrhu je zmena, ktorá má za cieľ dosiahnuť, aby sa elektrina vždy vyrábala v tej nákladovo najefektívnejšej elektrárni.
stanovisko Európskej komisie

Rezort hospodárstva o tom vie a podľa informácií Pravdy sa pripravuje na to, že baníkom ponúkne náhradnú prácu v automobilovom priemysle. Ťažba uhlia by sa tak utlmila podstatne skôr ako v roku 2030. Spotrebitelia elektriny by zároveň ušetrili asi 100 miliónov eur ročne, ktoré cez poplatky posielajú na bane. Priemerná slovenská domácnosť dáva na baníkov za rok 11 eur.

„V rámci Slovenskej republiky sa podpora využívania domácich primárnych zdrojov – domáceho uhlia, týka len elektrárne Nováky,“ reaguje na návrh novej smernice Bruselu Juraj Rybanský z odboru komunikácie ministerstva hospodárstva.

Ak by Brusel smernicu odobril, tak do roka ju musí Slovensko preniesť do svojej legislatívy. Ak počítame s dvomi rokmi na prijatie smernice, tak koniec podpory pre bane by mohol prísť už v roku 2020. Podľa baní však postačia zásoby uhlia do roku 2033 až 2036.

Ťažba hnedého uhlia V Hornonitrianskych baniach...
Ťažba hnedého uhlia V Hornonitrianskych baniach Prievidza má na Slovensku schválenú podporu až do roku 2030. Ukončiť by ju mohlo prijatie novej energetickej smernice oveľa skôr. Autor: SITA, Martin Havran

Podľa novej smernice by sa malo uplatňovať pravidlo dodávky podľa nákladovej efektivity. Takzvaný prednostný dispečing by sa týmto skončil. „Podstatou návrhu je zmena, ktorá má za cieľ dosiahnuť, aby sa elektrina vždy vyrábala v tej nákladovo najefektívnejšej elektrárni,“ vysvetlila návrh v stanovisku pre denník Pravda Európska komisia (EK). Komisii sa tiež nepozdáva uprednostňovanie čierneho alebo hnedého uhlia, lebo „si okrem bezprostredných energetických nákladov berie aj vysokú daň na stave klímy“.

Bližšie vyjadrovať sa rezort hospodárstva k smernici nechcel. Zatiaľ ide totiž len o návrh úpravy smernice, ktorý neobsahuje konkrétne dosahy na jednotlivé členské štáty, dôvodil. V predbežnom stanovisku k bruselskému návrhu píše rezort hospodárstva, že „bude požadovať vysvetlenie zo strany EK, aké sú dôvody vypustenia predmetného ustanovenia smernice a bude presadzovať jeho zachovanie“. Komisia vyzvala štáty, aby sa k návrhu smernice vyjadrili. Stanovisko MH SR je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Na Slovensku sa ako domáci zdroj už od roku 2005 podporuje práve ťažba hnedého uhlia v Hornonitrianskych baniach Prievidza (HBP). Elektráreň Nováky tak povinne nakupuje hnedé uhlie, ktoré vyťažia hornonitrianski baníci. Všeobecný hospodársky záujem pre hnedé uhlie odklepla vláda pred dvomi rokmi až do roku 2030. Rezort hospodárstva vtedy dôvodil, že inak by prenosová sústava nemala k dispozícii dostatok regulačného výkonu.

Odvtedy rezort hospodárstva už viackrát pripustil aj možnosť útlmového programu. Uzatvorenie banskej činnosti však nie je lacná a ani jednoduchá záležitosť. A nejde pritom len o náklady pre štátnu kasu, riešiť by sa muselo aj kúrenie v regióne Prievidze. Elektráreň Nováky totiž z uhlia nevyrába len dotovanú elektrinu, ale aj teplo.

Kompetentní obhajovali dotácie aj nedostatkom pracovných miest. Situácia sa však za posledné roky zmenila a po zamestnancoch je zhánka. Podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky z roku 2011 je podpora na jedného baníka mesačne vyše 1 500 eur. Priemerná hrubá mzda slovenského baníka je podľa portálu Platy.sk 953 eur.

Vlani bane požiadali aj o rozšírenie ťažby, zatiaľ neúspešne. Zožali za to kritiku ochrancov životného prostredia. Kúpele Bojnice na ne podali podnet na Protimonopolný úrad (PMÚ), ktorý ho stále prešetruje. Obávajú sa totiž, že ťažba uhlia zničí termálne pramene.

Bruselu sa už v Správe o stave krajiny 2017 nepozdávali privysoké ceny energií v porovnaní so susednými krajinami, ale aj niektoré „politické“ zložky ceny. Medzi nimi hlavne podpora pre domáce uhlie, ktoré škodí životnému prostrediu. Únia preveruje aj dotácie pre baníkov.

Baníci dali námietku

Do stanoviska k návrhu smernice sa dostala námietka Asociácie priemyselných zväzov (APZ), ktorej členom sú aj Hornonitrianske bane v Prievidzi, proti zrušeniu 15-percentnej podpory pre domáce zdroje. Vypustenie podpory by podľa APZ malo negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

„Aplikáciou predloženého návrhu smernice dochádza k presunu niektorých národných kompetencií na úroveň EÚ, čím dôjde k narušeniu práva členského štátu na voľbu vlastného energetického mixu,“ hovorí generálny sekretár APZ Anton Ondrej. Proti novým pravidlám sa podľa neho postavilo viacero členských krajín. Navrhované zmeny sa totiž netýkajú len uhlia, ale napríklad aj plynu či ropy.

Odberatelia elektriny sa na domáce uhlie skladajú už 12 rokov v cene elektriny v takzvanej tarife za prevádzkovanie systému (TPS). Tá tvorí približne pätinu konečnej ceny za elektrinu. V roku 2017 regulátor opäť tarifu navyšoval. Dostala sa tak na 26,20 eura za megawatthodinu. Okrem uhlia v nej odberatelia podporujú aj elektrinu z obnoviteľných zdrojov, najmä zo slnka.

Doplatok na uhlie sa začínal na niečo vyše 1,50 eura za megawatthodinu elektriny z uhlia. Tento rok sa už dopláca sumou 4,3559 eura na megawatthodinu. Tento poplatok majú vo svojich faktúrach všetci odberatelia elektriny na Slovensku. Znamená to, že ak domácnosť za rok spotrebuje 2¤400 kWh elektriny, na podporu slovenského baníctva ročne prispieva sumou necelých 11 eur.

„Ak by následkom zrušenia článku 15 smernice 2009/72/ES bolo znemožnenie takejto podpory, potom by sa elektrina pre odberateľov na Slovensku zlacnila práve o túto čiastku,“ hovorí riaditeľ predaja spoločnosti Slovakia Energy Jiří Koudela.

Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Magna Energia Martina Ondka by bolo rozhodujúce, ako by sa k tomu postavilo ministerstvo pôdohospodárstva. V prípade ukončenia výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia sa dá podľa neho rátať s pozitívnym vplyvom na ceny elektriny.

Na podporu elektriny z uhlia odberatelia ročne prispejú už sumou necelých 100 miliónov eur. Ešte pred deviatimi rokmi to bolo len niečo vyše polovice tejto sumy. To, aké dosahy by malo ukončenie podpory pre hnedé uhlie na ceny elektriny na Slovensku, bude možné vyvodiť až po finalizácii textu smernice, upozornil hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Radoslav Igaz. Zatiaľ ide podľa neho len o návrh. Komisia okrem toho hodnotila vplyvy zmien vo svojom návrhu len na celoeurópskej úrovni, nie na úrovni jednotlivých štátov.

Stop regulácii?

Okrem toho chce návrh smernice zrušiť reguláciu cien s výnimkou zraniteľných odberateľov. Ceny za dodávku elektriny by mali byť okrem riadne odôvodnených výnimiek trhové, tvrdí Brusel.

Regulačný úrad sa tomu bráni. „Podľa úradu je nevyhnutné, aby bolo ponechané právo členského štátu vykonávať cenovú reguláciu dodávky elektriny vo verejnom záujme vo všeobecnosti, nie len za určitých obmedzených výnimočných okolností,“ hovorí Igaz. Podľa európskej legislatívy by mal byť totiž zraniteľným odberateľom iba človek, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a elektrinu využíva na vykurovanie, prípadne sú jeho životné funkcie závislé od odberu elektriny. Na Slovensku však medzi zraniteľných odberateľov patria takmer všetky domácnosti a malé podniky do odberu elektriny 30 megawatthodín ročne a plynu do 100 megawattho­dín ročne.

ÚRSO navrhuje ponechať voľnosť pri ochrane zraniteľných odberateľov napríklad aj cenovým stropom. „Po odstránení cenovej regulácie zvyčajne dochádza k zvýšeniu koncových cien elektriny,“ hovorí Igaz.

Naopak, Ondko si myslí, že obmedzenie regulácie by malo pozitívny vplyv na ceny elektriny. „Ceny by tak reagovali na aktuálny vývoj na komoditných trhoch, ako je to napríklad pri benzíne a nafte. Neboli by teda umelo podhodnocované ani nadhodnocované,“ hovorí.

Únia požaduje aj zvýšenie podielu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. A to na 27 percent do roku 2030. „Takéto navýšenie podielu OZE by si vyžiadalo prehodnotenie súčasného systému podpory OZE tak, aby sa minimalizoval dopad na koncovú cenu elektriny pre odberateľov,“ hovorí Igaz. Aj takto vyrobená elektrina je súčasťou tarify za prevádzkovanie systému, ktorú platí každý užívateľ v cene elektriny. Na výrobu zelenej elektriny ide 17,57 eura na megawatthodinu bez DPH.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ