Slovensko má ochrániť modernejšia armáda

js, Pravda | 08.09.2017 12:00

Armáda by mala byť lepšie pripravená na možné bezpečnostné riziká a hrozby, musí modernizovať taktiku boja a vyzbrojiť sa novou technikou. Hovorí to nová obranná stratégia, ktorú rezort obrany predložil do medzirezortného pripomienkového konania. Tá nahradí zastaraný plán, ktorý schválil parlament ešte v roku 2005. Bývalý šéf armády Ľubomír Bulík považuje zmeny v stratégii za nutnosť.

Podľa neho ju treba prispôsobiť novým rizikám, napríklad zvýšeným obavám z terorizmu či neustálemu konfliktu v Sýrii, o ktorých nemali v roku 2005 kompetentní žiadne informácie. Denník Pravda o novom dokumente informoval v júli tohto roka, keď upozornil na nebezpečenstvo prenesenia vojnového konfliktu bližšie k našim hraniciam s Ukrajinou.

„Dlhodobý nedostatok zdrojov viedol k postupnému znižovaniu obranyschopnosti Slovenska,“ konštatuje materiál. O prezbrojení a modernizácii diskutoval premiér Robert Fico (Smer) tento pondelok na spoločnom rokovaní slovenského a českého kabinetu na moravskom zámku v Ledniciach.

„Nie je žiadnym tajomstvom, že slovenskú aj českú armádu čakajú výrazné modernizačné projekty. Hovorím preto, aby sme najskôr hľadali riešenie na domácej pôde. Slovensko plánuje investovať do nových obrnených transportérov 1,2 miliardy eur, veľká časť z týchto prostriedkov by mohla zostať práve v našom obrannom priemysle,“ uviedol Fico.

Rezort obrany sa v stratégii zaväzuje prezbrojiť a modernizovať armádu tak, aby bola kompatibilná s výzbrojou spojencov. Rozpočet pre obranu by sa mal postupne dvíhať do roku 2020, keď by mal predstavovať 1,6 percenta HDP. Dnes je to približne 1,17 percenta HDP. Severoatlantická aliancia a najmä Spojené štáty americké však od spojencov žiadajú, aby na domácu obranu vynaložili 2 percentá HDP. Túto hranicu by Slovensko mohlo dosiahnuť najskôr v roku 2026.

Bezprostredné riziko ozbrojeného útoku voči Slovenskej republike je podľa dokumentu nízke, nemožno ho však úplne vylúčiť. Zhoršené bezpečnostné prostredie v Európe, zvyšovanie nestability a napätia medzi štátmi a koncentrácia moderného vojenského potenciálu v blízkosti hraníc EÚ či NATO (vojenské manévre v oblasti Pobaltia) môžu viesť ku krízovej situácii. Či hrozí v Európe ďalší ozbrojený konflikt, si bývalý náčelník generálneho štábu Ľubomír Bulík netrúfol povedať.

Podľa jeho slov však slovenská stratégia potrebovala úpravy. „V čase, keď sa prijímala platná stratégia, sa nevedelo o tom, že bude konflikt na Blízkom východe eskalovať, alebo či dôjde k napätiu na Kryme. Na všetky tieto situácie musí byť Slovensko a najmä armáda pripravená,“ reagoval Bulík.