Kiska dve stretnutia s Čižnárom zamlčal

Namieste je preto otázka, či to nemožno označiť za zneužívanie prezidentskej funkcie, keď sa opakovane zaujímal o vyšetrovanie firmy, cez ktorú tiekli peniaze na jeho prezidentskú kampaň.

„Neviem, či to bolo vhodné, že to tam prezident spomínal. Spomenul to sám od seba,“ reagoval Čižnár na otázku Pravdy v súvislosti so stretnutím na Bôriku, či v konaní prezidenta necíti zneužitie funkcie prezidenta. Podľa šéfa prokuratúry Kiska hovoril o obave, že vyšetrovanie firmy KTAG, ktorú vlastní s bratom, nebude objektívne vzhľadom na to, že ide o jeho osobu. „A už keď nadhodil tú otázku, že aby to bolo objektívne, tak som mu povedal, bude to objektívne vyšetrené. Nekázal som mu ju položiť a už keď ju položil, čo som mal povedať? Buď ticho?“ dodal Čižnár.

Okrem stretnutia na Bôriku v roku 2015 šéf prokuratúry povedal, že prezident sa ho „asi dvakrát pýtal, keď som bol u neho na návšteve v iných súvislostiach, ako to vyzerá“. Čižnárova odpoveď znela, že sa robí všetko, čo urobiť treba, aby konečné rozhodnutie bolo zákonné. Kiska pritom v pondelok v stanovisku tieto dve stretnutia, keď sa Čižnára pýtal na kauzu svojej firmy, ani nespomenul.

Politický analytik Ján Baránek hovorí, že môžu byť rôzne vysvetlenia, prečo sa prezident až tri razy pýtal generálneho prokurátora na svoju kauzu. „Prezident asi testoval generálneho prokurátora, či mu povie niečo negatívne k jeho prípadu. Pokiaľ je svojprávny, tak určite na neho nenaliehal – uhrajte to do autu. Ale už samotný fakt, že sa trikrát na to pýtal, hovorí o istých pochybnostiach. Nie je to normálne,“ zhodnotil Baránek.

Ďalšie dve schôdzky

Pokiaľ ide o stretnutie na Bôriku, Čižnár povedal, že sa uskutočnilo z iniciatívy Kisku a nestretli sa kvôli jeho prípadu. „Niekedy sú v spoločnosti niektoré témy, ktoré sú vypuklejšie, ktoré treba riešiť,“ poznamenal. Čo sa týka ďalších dvoch stretnutí s Kiskom, aká bola ich téma, Čižnár nepovedal.

Čižnár tiež vysvetľoval, prečo najskôr v pondelok odmietol, že sa na stretnutí, o ktorom hovoril premiér Robert Fico, nezúčastnil. Fico totiž spomínal rok 2016, podľa Čižnára však išlo o schôdzku v druhej polovici roka 2015 a premiér si pomýlil roky. „Preto vyjadrenia, že som zaklamal alebo že nehovorím pravdu, sú absolútne scestné,“ uviedol šéf prokuratúry. Zopakoval svoje pondelňajšie vyjadrenie, že necítil, že by chcel na neho prezident pôsobiť, ako má byť jeho kauza vyšetrená.

Premiér Fico v nedeľu uviedol, že prezident Kiska si chcel u predstaviteľa orgánov činných v trestnom konaní vybaviť protekciu pri vyšetrovaní jeho firmy. Fico tak reagoval na obvinenia, že stál za únikom informácií o vyšetrovaní Kiskovej firmy. Čižnár uviedol, že pri rozhovore v roku 2015 na Bôriku bol aj premiér, takže o problémoch prezidentovej firmy vedel už odvtedy. „Preto tie konšpirácie, že sú to nejaké úniky, zneužívanie štátnej moci, to nie je pravda,“ vyhlásil Čižnár.

Strana Smer reagovala, že po vyjadreniach Čižnára už neexistujú pochybnosti o tom, že premiér hovoril pravdu. „Generálny prokurátor potvrdil, že prezident Andrej Kiska osobne informoval predsedu vlády o svojich daňových problémoch. Zároveň priznal, že sa prezident trikrát u neho zaujímal o stav vyšetrovania vo svojej súkromnej kauze, čo je z titulu jeho funkcie neprípustné,“ vyhlásil Smer. Podľa strany pre upokojenie situácie v spoločnosti by bolo najvhodnejšie, aby prezident zverejnil všetky dokumenty týkajúce sa jeho daňovej povinnosti a financovania kampane.

Prezident v utorok nereagoval na otázku, či nepovažuje za snahu ovplyvniť vyšetrovanie, ak sa trikrát pýtal Čižnára na svoju kauzu. Podľa hovorcu hlavy štátu sa Čižnár vyjadril veľmi zrozumiteľne, že prezident nikdy nežiadal o zasahovanie do prípadu. „Prezident Andrej Kiska očakáva, že predseda vlády sa už konečne prestane venovať politickým intrigám a začne sa viac venovať spravovaniu krajiny."

Kiskove verzie

V najbližších dňoch by malo byť jasné, či Generálna prokuratúra nariadi obnoviť trestné stíhanie vo veci daňových únikov v Kiskovej firme. Sporné môže byť tak zastavenie trestného stíhania vo veci preukázaného podvodu s vratkou DPH za apríl 2014 v sume 146-tisíc eur aj podvodu na dani z príjmov v sume 27-tisíc eur za rok 2014. Firma vyjadrila účinnú ľútosť, dane a penále doplatila a v uniknutých dokumentoch z vyšetrovania tvrdila, že náklady na Kiskovu kampaň sa účtovali omylom vo firme KTAG. Kiska však na tlačovej konferencii naopak povedal, že sa náklady účtovali v KTAG zámerne.

Účtovať si náklady bez toho, aby k nim boli príjmy a zohľadniť to úmyselne pri výške daní, je trestné. Kiska pritom priznal, že sa dohodol s bratom, že náklady na jeho propagáciu bude účtovať ich spoločná popradská firma KTAG. Ak by nešlo o omyl, ale zámerné účtovanie, orgány činné v trestnom konaní by v tom mohli vidieť úmysel a trestné stíhanie vo veci neodvedenia daní obnoviť. Pre Kisku je to citlivé nielen preto, že išlo o náklady na prezidentskú kampaň a v KTAG je spolumajiteľ, ale aj preto, že do mája 2014 bol jedným z jej konateľov a firmu tak riadil. Kiska tak ako jeden z konateľov nesie priamu zodpovednosť aj za daniarmi preukázaný podvod s vratkou DPH, ku ktorému došlo v apríli 2014. Vratka bola vtedy vypočítaná z nákladov vyše 700-tisíc eur, čo bolo takmer trojnásobne viac, ako bol povolený limit výdavkov na oficiálnu kampaň, ktorá bola od konca februára do konca marca 2014.

Kiska poskytol už niekoľko verzií toho, ako vlastne svoju kampaň financoval. Podozrenia doteraz nevyvrátil. Najprv povedal, že sa dohodli s bratom, že náklady pôjdu cez ich firmu KTAG. Kiska tiež povedal, že súčasťou dohody bolo, že všetko zaplatí. To sa však v skutočnosti zjavne vôbec neudialo. KTAG kampaň uhradila, ale nevystavila Kiskovi žiadne faktúry. Tento fakt vyplýva z vyšetrovania daniarov a tiež z toho, že žiadne príjmy z propagácie či marketingu KTAG v účtovníctve za rok 2014 nemá.

Ďalšia Kiskova verzia bola, že poskytol firme pôžičky. Pôžička však nemôže byť platbou za služby, keďže firma ju Kiskovi spláca. Pôžička je pre KTAG len ďalší záväzok, a nie príjem. Pôžička môže mať navyše aj ďalšiu daňovú zápletku, keďže aj keď ide o spriaznenú osobu, firma si o časť úrokov môže znížiť základ dane. Popradská eseročka bola pritom do roku 2014 dlhodobo v strate.

Prezident na svoju obhajobu tvrdí, že nie je účtovníkom a nechal si poradiť. Kiska sa zároveň bráni pochybným tvrdením, že na oplátku firma profitovala z predaja jeho kníh a prednášok. Podľa výkazov oficiálne zverejnených na internete zinkasovala firma KTAG v roku 2014 z predaja Kiskovej knihy „Cesta manažéra z pekla“ sumu len 854 eur, čo nie je ani jedna tisícina z toho, koľko KTAG dala na Kiskovu propagáciu. Inak mala firma už len tržby z nájomného a sprostredkovania úverov. Úvery firma sprostredkúvala napriek Kiskovmu sľubu vo voľbách, že s nebankovkami na Slovensku skončil. V porovnaní s tým podľa Kisku na jeho propagáciu vraj mimo oficiálnej kampane išlo 1¤095¤482 eur a tieto peniaze mala hradiť najmä KTAG. K výdavkom eseročka nevedela daniarom doložiť žiadne príjmy a aj napriek tomu sa ich podľa verdiktu daniarov podvodným spôsobom snažila využiť na platenie nižších daní.

Sporné je aj to, že Kiska hovoril pred prokurátorom v roku 2015 o svojej firme ako o „rešpektovanej na trhu“. V skutočnosti už vtedy mala firma na krku daniarmi preukázaný zjavný podvod s vratkou DPH za 146-tisíc, ktorý bol potvrdený na jeseň 2014. Kiska zároveň hovoril s prokurátorom o svojej firme v čase, keď prebiehala v jeho spoločnosti daňová kontrola týkajúca sa možného úniku dani z príjmov. Okolnosti tohto daňového úniku boli rovnaké ako pri vratke DPH – išlo o náklady na kampaň Kisku bez toho, aby firma z nich mala príjmy. Kiska tak hovoril s prokurátorom v čase, keď jeho firme opäť hrozilo trestné stíhanie za krátenie daní. To sa aj začalo s tým, že bolo neskôr zastavené, keďže firma priznala údajný omyl v účtovníctve a daň doplatila. Teraz prokuratúra dala aj tento prípad opäť preveriť, a to aj na základe anonymného listu, v ktorom údajní zamestnanci finančnej správy zverejnili podrobnosti vyšetrovania a tvrdia, že sa prípad ďalšieho vysokého politika ide opäť zamiesť pod koberec.