Súd v kauze únosu prezidentovho syna je v nedohľadne
Spis o zavlečení prezidentovho syna od júna študoval sudca Karol Posluch. Ide o rozsiahly dokument, ktorý má okolo 20-tisíc strán. V prípade je okrem Lexu obžalovaných ďalších dvanásť ľudí. Medzi nimi sú aj bývalí príslušníci Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorí sa mali podľa spisu podieľať na únose.
V novembri tohto roka hovorca Krajského súdu Bratislava Pavol Adamčiak informoval, že predseda senátu už trestný spis naštudoval a následne sa s ním začali oboznamovať obvinení a ich advokáti. Lexov právny zástupca Para však nepotvrdil informáciu, že spis majú v rukách advokáti a obvinení. „Teraz ho má napríklad sudca u seba v kancelárii a my ho môžeme študovať od 15. januára. Priebežne sa to štúdium strieda medzi nami a sudcom,“ povedal Para.
Zatiaľ to vyzerá tak, že proces bude zrejme s vylúčením verejnosti. Predseda senátu podľa hovorcu súdu Adamčiaka požiadal pôvodcov utajovaných listín o prehodnotenie stupňa utajenia, vďaka čomu sa podarilo znížiť stupeň utajenia spisu z prísne tajné na dôverné. Obžaloba a značná časť dôkazov sú na základe rozhodnutia Krajskej prokuratúry v Bratislave však naďalej v režime dôverné.
Kedy sa začne súdne pojednávanie, Adamčiak najnovšie povedať nevedel. Národný bezpečnostný úrad totiž preveruje ďalších dvoch prísediacich sudcov v senáte, či sa môžu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. „Na základe metodického pokynu Národného bezpečnostného úradu v súčasnosti stále prebieha previerka prísediacich sudcov, do skončenia tejto previerky nie je možné v spise urobiť akékoľvek rozhodnutie,“ poznamenal Adamčiak.
Podľa advokáta Paru v spise sú utajované veci. Predpokladá, že „ak by niekedy bolo pojednávanie, tak bude neverejné“. Na otázku, prečo by nemuselo byť pojednávanie, Para odvetil: „Zbytočne by sme predbiehali. Nechcem sa k tomu vyjadrovať.“
Trestný právnik Jaroslav Ivor z Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy hovorí, že sa mu ťažko vyjadruje k spusteniu súdneho procesu, lebo nepozná celú situáciu. Variantov vývoja prípadu je podľa neho viacero. „Je tu možnosť vytýčiť hlavné pojednávanie a konať, ďalšou možnosťou je došetrenie kauzy v prípade, že by sa zistili nejaké nezákonnosti či iné problémy vo vykonanom vyšetrovaní s tým, že by sa vec vrátila prokurátorovi, až po variant, že by sa nekonalo vôbec,“ zhodnotil Ivor.
Otázkou teda je, v akom prípade by sa súd nekonal. „Parlament a Ústavný súd vytvorili trošku originálne rozhodnutie zrušením amnestií a Európsky súd pre ľudské práva a európska judikatúra je v takomto prípade opatrná,“ povedal Ivor. Nemôže preto vylúčiť, že napríklad slovenský súd môže akceptovať niektorý z judikátov Európskeho súdu a bude sa riadiť týmto rozhodnutím. „To by sme však nateraz špekulovali,“ dodal Ivor.
Ďalší Lexov právny zástupca Ľubomír Hlbočan v tejto súvislosti pred časom Pravde povedal, že Európsky súd pre ľudské práva v minulosti rozhodol, že ľudské a občianske práva Lexu boli porušené už po prvom zrušení amnestií. Hlbočan bol toho názoru, že nie je ani možné začať súdne konanie. Koncom roka 1998 totiž nový premiér Mikuláš Dzurinda ako zastupujúci prezident zrušil časť Mečiarových amnestií, ale Ústavný súd neskôr vyniesol verdikt, že amnestie nemožno opätovným rozhodnutím prezidenta rušiť ani meniť.
V kauze zavlečenia Kováča ml. do cudziny prokurátor Michal Serbin ešte v roku 2000 podal obžalobu na Okresný súd Bratislava III. Obžaloba sa týka trinástich ľudí. Okrem Lexu sa má pred súdom zodpovedať aj niekoľko bývalých príslušníkov tajnej služby. Samotný únos sa udial 31. augusta 1995, keď auto s Kováčom ml. zastavili neďaleko Svätého Jura pri Bratislave neznámi muži. Do Kováča naliali fľašu alkoholu a následne ho previezli do Hainburgu, kde ho našla rakúska polícia.
Už krátko po čine sa objavili informácie, že za akciou stála tajná služba. Na polícii sa prihlásil Oskar Fegyveres, ktorý bol svedkom únosu a ako príslušník SIS o tom podal svedectvo. Neskôr sa z obavy o svoj život skrýval v zahraničí. Minulý týždeň prehovoril o únose aj Ľuboš Kosík, ďalší člen skupiny príslušníkov tajnej služby, ktorý je medzi obžalovanými v tejto kauze. „Priznávam, že som plnil rozkazy SIS, že za akciou bola SIS,“ povedal Kosík pre denník Sme. Podľa neho akciu neriadil Vladimír Mečiar. „Verím tomu, že on o tom ani nevedel,“ tvrdil Kosík. Dodal, že zavlečenie riadil Jaroslav Svěchota, vtedajší námestník SIS, ktorý zomrel v roku 2004. Kosík spomenul aj Ivana Lexu, ale od neho, ako povedal, rozkazy nikdy nedostával. Kosík ďalej povedal, že chce vypovedať pred sudcom a povedať pravdu. Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu ho polícia vypočúvala. Odmietol však vypovedať z obavy o svoj život. Kosík je odsúdený na 14 rokov za falšovanie zmeniek v inej kauze. Vo väzení nie je, utiekol do zahraničia. Vlani ho zatkli v africkom štáte Mali, zatiaľ ho na Slovensko nevydali.
Premiér Vladimír Mečiar v pozícii zastupujúceho prezidenta udelil v marci a v júli 1998 aktérom tohto prípadu amnestiu. Po nástupe novej vládnej garnitúry boli pokusy zrušiť ju neúspešné. Zásadná zmena nastala až tento rok na jar. Parlament zmenil ústavu a následne prijal uznesenie o zrušení Mečiarových amnestií vrátane milosti, ktorú prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi v kauze Technopol. Poslednú bodku urobil Ústavný súd. Potvrdil, že zrušenie amnestií bolo v súlade s ústavou a v kauze únosu začal konať okresný súd.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ