Poľsko sa naďalej chystá požadovať od Nemecka požaduje reparácie za vojnu

„Táto vec nebola vyriešená. Poliaci nedostali také odškodnenie ako občania iných európskych štátov,“ vyhlásil Marek Kuchciński v novoročnom čísle katolíckeho týždenníka Gość Niedzielny. V rozhovore citoval parlamentný web. Na adresu Berlína ďalej odkázal, že vzťahy medzi dobrými susedmi sa musí opierať „nielen o dôveru a zladenie spoločných záujmov, ale predovšetkým o pravdu“.

Varšava až doteraz túto požiadavku Berlínu oficiálne nepredložila, ale téma zaznieva čoraz častejšie, hoci nemecká vláda dala najavo, že žiadne odškodňovanie už nepripadá do úvahy. Po rokoch zlepšovania vzťahov medzi Poľskom a Nemeckom tak opäť hrozí zosilnenie napätia medzi susednými krajinami.

Tému reparácií vlani v lete oživil predseda vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski, podľa ktorého sa obrovské vojnové škody a straty dodnes nepodarilo napraviť.

Protichodné závery

V polovici septembra experti Sejmu dospeli k záveru, že Poľsko je oprávnené žiadať od Nemecka odškodnenie a že tento nárok nevyhasol, ani nie je premlčaný. Prakticky súčasne experti nemeckého Spolkového snemu dospeli k presne opačnému záveru. Medzitým sa na rovnakú tému vyslovili jednotliví poľskí ministri a aj prezident Andrzej Duda.

Z nemeckej strany znejú argumenty, že Poľsko sa nárokov na reparácie a odškodnenie v minulosti opakovane zrieklo: najprv v roku 1953, potom v roku 1970 pri uzavretí zmluvy o nemeckom uznaní poľskej západnej hranice na Odre a Nise, ako aj pri potvrdení poľskej hranice pri zjednocovaní Nemecka na prelome rokov 1989 a 1990 a nakoniec v roku 2004, keď Sejm, dolná komora poľského parlamentu, odpovedal na požiadavky vysídlených Nemcov.

Chcú sa inšpirovať Českom

Poslanec Arkadiusz Mularczyk (PiS) nedávno uviedol, že experti Sejmu vypracovali novú správu, podľa ktorej je odškodnenie za vojnové škody právne a politicky otvorenou otázkou v mnohých krajinách, „napríklad vrátane Českej republiky“.

Správa popisuje situáciu v 21 štátoch, od Albánska po Slovensko, a podľa Mularczyka z nej vyplýva, že „Poľsko a Poliaci boli diskriminovaní“, pretože dostali len asi dve percentá z nemeckých reparácií v celkovej výške 67 miliárd eur.

Mularczyk agentúre PAP povedal, že Poľsko by sa v otázke reparácií mohlo inšpirovať príkladom česko-nemeckého fondu budúcnosti, ktorý od roku 1998 financoval tisíce projektov a v ďalších desiatich rokoch plánuje financovať ďalšie v rámci dodatočného rozpočtu.

V uplynulých rokoch fond podporil na 9 500 projektov na oboch stranách hranice, medzi ktoré rozdelil viac ako 54 miliónov eur. Okrem toho poskytol miliardy korún aj na odškodnenie väzňov z koncentračných táborov a ľudí nasadených nacistami k nútenej a otrockej práci.