Trump oznámil, že Spojené štáty odstupujú od jadrovej dohody s Iránom (+reakcie)

TASR | 08.05.2018 20:23, aktualizované: 
Donald Trump Foto: ,
Americký prezident Donald Trump na tlačovej konferencii, na ktorej oznámil, že USA odstupujú od jadrovej dohody s Iránom.
Americký prezident Donald Trump v utorok vo Washingtone oznámil, že Spojené štáty odstupujú od jadrovej dohody svetových mocností s Iránom a jeho krajina zavedie voči Teheránu opäť sankcie.

Trump vyhlásil, že jadrová dohoda nikdy nepriniesla a nikdy neprinesie mier. Spojené štáty podľa neho nebudú „rukojemníkom jadrového vydierania“.

Zopakoval, že ak Irán bude pokračovať vo svojich jadrových ambíciách, „bude mať väčšie problémy, ako kedykoľvek predtým.“

O takomto rozhodnutí šéfa Bieleho domu už krátko predtým informoval denník New York Times s odvolaním sa na európske diplomatické zdroje, podľa ktorých sa Trumpa nepodarilo presvedčiť, že takýto krok by mohol Západ uvrhnúť do novej konfrontácie s Iránom.

Rozhodnutie po 15 mesiacoch vo funkcii

Podľa NYT ide o najdôležitejšie rozhodnutie Trumpa v oblasti národnej bezpečnosti za 15 mesiacov vo funkcii, ktoré by mohlo zatieniť len pripravované stretnutie so severokórejským vodcom Kim Čong-unom.

Trump v tejto súvislosti oznámil, že minister zahraničných vecí Mike Pompeo odcestuje do Severnej Kórey, aby tam pripravil jeho stretnutie s jej vodcom Kim Čong-unom.

V iránskom parlamente pálili vlajku USA

Iránski poslanci zapálili v budove parlamentu v metropole Teherán papierovú americkú zástavu, aby tak vyjadrili nesúhlas s utorňajším rozhodnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa, na základe ktorého Spojené štáty odstúpia od jadrovej dohody šiestich svetových mocností s Iránom. Informovala o tom agentúra AP.

Počas pálenia americkej zástavy iránski poslanci skandovali heslo „Smrť Amerike“, ktoré sa v Iráne používa od islamskej revolúcie v roku 1979 a často znie aj v parlamente. Stredajšie spontánne protestné zhromaždenie poslancov je však výrazom hnevu, ktorý Trumpovo rozhodnutie vyvolalo.

Dohoda do roku 2040

K dohode o jadrovom programe dospeli Irán a šesť veľmocí – Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA – 14. júla 2015. Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, Európskej únie i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.

Dohoda platí do roku 2025, no niektoré časti, vrátane prísnejších kontrol medzinárodnými pozorovateľmi, sa majú uplatňovať do roku 2040.

Reakcie na Trumpov krok

Trumpov nový poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton vyhlásil, že odstúpenie od dohody je signálom pre Severnú Kóreu, že USA neuznávajú „neprimerané dohody“. Americké ministerstvo financií podľa neho čoskoro oznámi zrušenie existujúcich zmlúv s Iránom. Bolton tiež avizoval, že Trump podpísal nariadenie o obnovení všetkých sankcií voči Iránu, ktoré zrušil jeho predchodca Barack Obama. Zároveň nevylúčil, že budú nasledovať dodatočné sankcie voči Iránu.

Oznámenie prezidenta USA podľa očakávania spustilo lavínu reakcií.

Na Trumpa bezprostredne reagoval iránsky prezident Hasan Rúhání. V televíznom príhovore podľa televízie Sky News povedal, že rozhodnutie Washingtonu je pre Irán „historickou skúsenosťou“ a že USA „nikdy nesplnili svoje záväzky“. Zároveň ubezpečil, že jeho krajina bude plniť dohodu aj bez účasti USA. Rúhání obvinil Trumpa, že sa zameral na „podkopávanie medzinárodných zmlúv“.

Bývalý americký prezident Barack Obama rozhodnutie svojho nástupcu kritizoval. Obama označil Trumpovo rozhodnutie za „závažnú chybu“, ktorá podkope dôveryhodnosť Spojených štátov vo svete, a nazval ho „neuváženým“, pretože Irán podľa neho dohodu dodržiava. Podľa Obamu sa v dôsledku odstúpenia od dohody Spojené štáty dostanú do rozporu s ostatnými svetovými mocnosťami. Bez tejto dohody sa môže stať, že Spojené štáty si „napokon budú môcť vybrať medzi dvoma rovnako zlými možnosťami, akými sú Irán vlastniaci jadrové zbrane alebo vojna na Blízkom východe,“ povedal Obama a dodal, že dohoda s Iránom je výborným príkladom toho, čo všetko sa dá dosiahnuť prostredníctvom diplomacie.

Izraelský Benjamin Nentanjahu krátko po Trumpovom vystúpení povedal, že jeho rozhodnutie je „odvážne a správne“ a Izrael ho „veľmi oceňuje“.

Podpora Trumpovmu kroku zaznela i vo vysielaní televízie v Saudskej Arábii, ktorá je regionálnym rivalom Teheránu. Irán podľa Rijádu využil ekonomické zisky zo zrušenia sankcií na destabilizáciu Blízkeho východu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý sa s Trumpom stretol vo Washingtone pred dvoma týždňami, v reakcii na Twitteri napísal, že bude kolektívne pracovať na „širšom rámci“ pokrývajúcom jadrové aktivity, obdobie po roku 2025, dokedy má platiť dohoda s Iránom, ako aj problematiku balistických rakiet a stabilitu na Blízkom východe, najmä v Sýrii, Jemene a Iraku. Zároveň v mene Francúzska, Nemecka a Veľkej Británie vyjadril poľutovanie nad rozhodnutím USA odstúpiť od dohody. Podľa neho sú tým v stávke medzinárodné dohody o nešírení jadrových zbraní.

Macron, britská premiérka Theresa Mayová a nemecká kancelárka Angela Merkelová následne vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom „s ľútosťou a obavami“ berú na vedomie rozhodnutie prezidenta USA. „Spoločne zdôrazňujeme náš pokračujúci záväzok voči dohode. Táto dohoda je aj naďalej dôležitá pre našu spoločnú bezpečnosť. Pripomíname, že bola jednomyseľne schválená Bezpečnostnou radou OSN v rezolúcii 2231. Táto rezolúcia zostáva záväzným medzinárodným právnym rámcom na riešenie sporov okolo iránskeho jadrového programu a naliehame na všetky strany, aby sa ňou aj naďalej riadili a konali v duchu zodpovednosti,“ píše sa vo vyhlásení zverejnenom na twitterovom konte britskej vlády.

Všetci traja európski lídri vyzývajú USA, „aby urobili všetko pre zachovanie prínosov nešírenia jadrových zbraní“, ktoré priniesla dohoda. Zároveň vyzvali Irán, aby v reakcii na rozhodnutie Spojených štátov prejavil zdržanlivosť, naďalej si plnil svoje záväzky a plne a včas spolupracoval s inšpektormi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová v krátkom stanovisku vyjadrila očakávanie, že zvyšok medzinárodného spoločenstva bude napriek kroku USA pokračovať v implementácii jadrovej dohody s Iránom. Tá podľa nej a „funguje a prináša výsledky“ a zabezpečuje, že Teherán nevyvíja jadrové zbrane.

Predseda Európskej rady Donald Tusk povedal, že EÚ musí na Trumpovo rozhodnutie reagovať „jednotne“, preto očakáva, že na budúci týždeň sa ním budú zaoberať európski lídri.

Moskva je hlboko sklamaná rozhodnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa. Uvádza sa to vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí. Ruský rezort vyjadruje znepokojenie, že USA opäť konajú v rozpore so stanoviskom väčšiny štátov a výhradne v duchu svojich záujmov, pričom hrubo popierajú normy medzinárodného práva. Trumpovo rozhodnutie považuje Rusko za opätovné potvrdenie neschopnosti Washingtonu vyjednávať, ale aj za dôkaz toho, že námietky Spojených štátov k „absolútne zákonným jadrovým aktivitám Iránu“ sú len „zásterkou pre politické zúčtovanie“ s touto krajinou.

Spojené štáty budú pre svoje odstúpenie od jadrovej dohody s Iránom považované za „porazeného“, vyhlásil v stredu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorého cituje agentúra DPA.

„Amerika z toho vyjde ako porazená, pretože nezotrvala pri dohode, ktorú sama dosiahla. Medzinárodné dohody skrátka nemožno meniť ani porušovať podľa ľubovôle,“ vyhlásil Erdogan.

Toto rozhodnutie Washingtonu „povedie k novým konfliktom a nestabilite, napísal na sociálnej sieti Twitter Erdoganov hovorca Ibrahim Kalin. "Turecko si zachováva pevný postoj k všetkým nukleárnym zbraniam – bez ohľadu na to, kto ich vlastní,“ uviedol prezidentský hovorca.

Turecké ministerstvo zahraničných vecí v utorok neskoro večer označilo daný krok USA za „nešťastný“. Ankara zároveň vyzvala, aby jadrová dohoda podpísaná v roku 2015 medzi Teheránom a šiestimi svetovými mocnosťami pokračovala v „plnej transparentnosti, bez prerušovania a v plnej implementácii“.