Netanjahua v Moskve zaujímala skôr budúcnosť ako minulosť

„Pri útoku zahynulo najmenej 15 ľudí z toho osem iránskych vojenských poradcov a sedem príslušníkov šiitských oddielov,“ informovala televízia Al Hadát o útoku na základňu v damaskom predmestí Al Kisva. Tel Aviv tvrdí, že na základni je sklad zbraní iránskych elitných síl známych ako Armádny zbor strážcov islamskej revolúcie. Rovnaký dôvod ma Tel Aviv aj presne pred mesiacom, 9. apríla, keď raketami zaútočil na sýrske vojenské letisko T-4.

Opäť sa potvrdilo, že „všetko so všetkým súvisí“. Podľa servera Kremlin.ru stiskom rúk Putina s Netanjahuom predchádzala porada ruského prezidenta s členmi Branno-bezpečnostnej rady RF a najvyššími vládnymi činiteľmi o izraelskom nočnom útoku.

„Rusi vôbec nesmútia kvôli izraelským útokom proti Iránčanom, pretože v dlhodobej perspektíve sa ich záujmy s iránskymi rozchádzajú,“ pokúsil sa načrtnúť pozadie „blízkosti“ Putina s Netanjahuom bývalý šéf Rady národnej bezpečnosti Izraela generál Giora Eiland v rozhovore pre portál Ynet.

Viacerí komentátori považujú jednostranné odstúpenie USA od dohody s Iránom za začiatok americko-izraelskej akcie v snahe „vytlačiť“ Iráncov zo Sýrie. Podľa Eilanda je pravda, že Rusko a Irán boli „totálnymi partnermi v prípade angažovanosti v Sýrii“. Avšak z dlhodobého hľadiska sa vraj ich cesty rozchádzajú.

„Rusi chápu, že izraelské útoky na sýrske ciele a spor Izraela s Iránom v Sýrii priamo vplývajú na stabilitu Asadovho režimu,“ pripomína izraelský generál s tým, že Moskva v tomto smere bude tlačiť na Teherán. „Aj o tom sa rokovalo na stretnutí Putin – Netanjahu v Moskve,“ dodal Eiland. Samotný izraelský premiér podľa portálu Fontanka počas stretnutia s Putinom ocenil možnosť „porozmýšľať spoločne s ruským prezidentom, ako správne konať v oblasti Blízkeho východu, ako môžeme zodpovedne a rozumne odstrániť hrozby (Irán – pozn. red.), ktoré existujú v oblasti“.

Evgeny Glauber z Telavivskej univerzity si však o súčasnom, na prvý pohľad "nepochopiteľnom“ vývoji na pozadí rusko-izraelských vzťahov na najvyššej úrovni myslí čosi iné.

„V podstate Rusko má záujem o obnovenie amerických sankcií proti Iránu, ktoré majú negatívny dopad na iránsky obchod s ropou a ktoré automaticky znamenajú rast cien čierneho zlata na svetových trhoch,“ tvrdí Glauber v rozhovore pre izraelský vojenský rozhlas. Podľa Reuters ázijské rafinérie už začali hľadať nových dodávateľov ropy a pripravujú sa na situáciu, v ktorej už budú opätovne platiť obnovené americké protiiránske sankcie. Irán je v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) tretím najväčším producentom ropy a jedným z hlavných dodávateľov suroviny do ázijských rafinérií.

Práve v súvislosti s obchodom s čiernym zlatom aj Glauber pripomína spoluprácu ruského kabinetu so saudskoarabskou monarchiou. „Ide o dvoch najsilnejších hráčov na trhu s ropou, ktorých cieľom je udržať vysoké ceny za surovinu,“ dodal izraelský komentátor.

Niektorí pozorovatelia prítomnosť Netanjahua v Moskve pripisujú o. i. aj jeho snahe o „oživenie“ teplých vzťahov s ruským lídrom po tom, čo zaznela informácia ruskej vlády o dodávkach zdokonaleného systému protiraketovej obrany S-300 do Sýrie. Kvôli tureckému nákupu ich najnovšej verzie, S-400, má zase hlavu v smútku Washington.