Izrael oslavuje, Palestínčania zomierajú

Podľa televízie Al Jazeera zranenia utrpelo približne 1 700 ľudí. Palestínski zdravotníci v tejto súvislosti informovali, že z nich je najmenej 74 mladých ľudí do 18 rokov a 23 žien. Medzi obeťami je aj osem novinárov. Islamské hnutie Hamas ráta, že sa mu podarí v najbližších hodinách a dňoch zmobilizovať až 100-tisíc ľudí.

„Na protestoch, ktoré sa doteraz odohrali na dvanástich miestach pozdĺž izraelského tzv. bezpečnostného múru, sa zúčastnilo vyše 10-tisíc Palestínčanov, obyvateľov enklávy,“ informovali agentúry Reuters a AFP. Izraelská armáda však tvrdí, že na protestoch sa zúčastnilo až 35-tisíc demonštrantov.

„Mnohých z nich zasiahla ostrá streľba izraelských vojakov,“ citujú agentúry Ašráfa al-Kidra, hovorcu palestínskych zdravotníkov, v súvislosti s Pochodom miliónov. V rámci neho, aspoň podľa portálu Mignews, prekročili viacerí palestínski demonštranti na šiestich miestach východne od Jeruzalema hranicu Izraela a pásma Gazy. Aj takto protestovali proti premiestneniu zahraničných veľvyslanectiev, v prvom rade misie USA, z Tel Avivu do Jeruzalema. Ignorovali pritom varovanie izraelských vojakov pred prekročením hraničného plota. Tel Aviv obvinil z podnecovania nepokojov hnutie Hamas.

Kontroverzný krok USA

USA podľa viacerých pozorovateľov otvorením svojho veľvyslanectva spečatili kontroverzné uznanie Jeruzalema ako hlavného mesta židovského štátu. Pritom tretinu jeho obyvateľov tvoria Arabi. Palestínčania dodnes považujú izraelskú kontrolu arabských štvrtí od roku 1967 za okupáciu. A to je aj dôvod, prečo odmietajú izraelské občianstvo a bojkotujú miestne voľby. Podporuje ich v tom aj Palestínska samospráva na západnom (palestínskom) brehu rieky Jordán. Zatiaľ bezvýsledný vzdor trvá už päť desaťročí.

Krok Washingtonu s uznaním Jeruzalema ako metropoly Izraela je podľa väčšiny reakcií kontraproduktívny. Politický štatút mesta to napokon jasne vylučuje. Daniel B. Shapiro, bývalý veľvyslanec USA v Izraeli, má však „jasno“. Ako tvrdí, citovaný izraelským portálom 7canal, „ak chcú Palestínčania nezávislý štát, budú musieť uznať Jeruzalem ako hlavné mesto židovského štátu“. Rovnako nekompromisne sa izraelské vedenie stavia aj k situácii na hranici s pásmom Gazy.

V Jeruzaleme to môže ešte iskriť

„Izrael považuje hraničný plot v Gaze za železnú oponu a každého, kto sa k nemu priblíži, bude považovať za teroristu,“ pokúsil sa presvedčiť svet o správnosti konania izraelských vojakov Naftali Bennett, izraelský minister školstva, citovaný izraelským portálom Newsru. Nepriamo už na to reagoval aj denník Washington Post, podľa ktorého sťahovanie veľvyslanectva USA do Jeruzalema „možno považovať za otvorenú výzvu Izraelu chopiť sa zbrane“. A to podľa novín znamená vypuknutie starých náboženských a svetských konfliktov na Blízkom východe.

„Donald Trump, na rozdiel od mnohých iných, si nemyslí, že treba obmedziť izraelský vplyv v oblasti. Naopak, v tejto situácii vidí šancu, ako zlepšiť americko-izraelské vzťahy,“ upozorňuje aj Washington Post. A nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung hodnotia Trumpov krok ako „riskantné rozhodnutie, ktoré môže v najlepšom prípade otriasť už aj tak polomŕtvym mierovým procesom medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi“. Podľa novín je to pre premiéra Netanjahua absolútne víťazstvo, ale pre Palestínčanov zase dôvod prejaviť hnev.

Viacerí pozorovatelia sa zhodujú v názore, že tento týždeň to v Jeruzaleme bude ešte iskriť od napätia. V najbližších dňoch má v súvislosti s tragickými udalosťami mimoriadne rokovať BR OSN, ako aj Liga arabských štátov.