Rusko čelilo v OSN kritike za zostrelenie letu MH17

ČTK | 30.05.2018 09:43
mh17, kokpit, vrak,
Zvyšky kokpitu zostreleného lietadla MH17. Autor: ,
Rusko čelilo v Bezpečnostnej rade OSN kritike kvôli konfliktu na východe Ukrajiny, anexii Krymu a odmietnutiu záverov medzinárodného vyšetrovania, ktoré spája ruskú armádu so zostrelením malajzijského civilného lietadla nad Ukrajinou v júli 2014. Holandsko a Austrália vyzvali Rusko, aby priznalo zodpovednosť za zostrelenie boeingu. Moskva podiel na tragédii s takmer tromi stovkami obetí na životoch odmieta.

„Nedovolíme nikomu hovoriť s Ruskom rečou ultimáta,“ vyhlásil ruský zástupca v rade Vasilij Nebenzja. Rusko podľa neho neuznáva „nepodložené“ a „zmanipulované“ závery vyšetrovacieho tímu a trvá na „nezávislom a dôveryhodnom“ vyšetrení katastrofy. Moskva uzná len vyšetrovanie, na ktorom sa bude podieľať ako plnoprávny účastník.

Práve Rusko v BR OSN vetovalo rezolúciu vyzývajúcu k nezávislému vyšetrovaniu, oponoval šéf holandskej diplomacie Stef Blok a vyjadril sklamanie nad tým, že Rusko odmieta „nezvratné dôkazy“. „Ruské úrady neprejavujú najmenší záujem dosiahnuť pravdu, spravodlivosť a zodpovednosť,“ zdôraznil.

Medzinárodný tím vyšetrovateľov z Austrálie, Belgicka, Malajzie, Holandska a Ukrajiny minulý štvrtok uviedol, že raketový systém použitý pri zostrelení lietadla s 298 ľuďmi na palube bol súčasťou ruských ozbrojených síl. Patril podľa nich 53. brigáde protivzdušnej obrany. Let MH17 bol podľa vyšetrovateľov zostrelený raketou systému Buk odpálenou z priestoru, ktorý vtedy ovládali a aj teraz ovládajú proruskí separatisti.

Ukrajinský minister zahraničia Pavlo Klimkin obvinil Kremeľ, že štvorročný konflikt medzi ukrajinskými silami a separatistickými rebelmi v Donbase na východe Ukrajiny rozpútal, „aby potrestal Ukrajincov za túžbu po slobode, demokracii a európskej budúcnosti“.

„Konflikt sám o sebe nie je, ako ho vykresľuje Rusko, etnickým konfliktom medzi ukrajinsky a rusky hovoriacim obyvateľstvom alebo občianskou vojnou,“ uviedol Klimkin. „Je to vonkajšie agresie, ktorá má zničiť ukrajinskú štátnosť len preto, že sme nechceli byť súčasťou tzv. Ruského sveta.“

Něbenzja odvetil, že Kyjev nechce konflikt urovnať. „To, čo chcete, je ohnisko nestability na ruských hraniciach,“ vyhlásil. Urovnanie si Kyjev podľa neho nepraje, pretože by znamenalo, že milióny separatistov by dostali možnosť hlasovať v prezidentských voľbách v roku 2019.

Konflikt v Donbase vypukol v apríli 2014 po ruskej anexii Kryme. O život prišlo viac ako 10-tisíc ľudí.

Mierová dohoda z roku 2015 z Minsku pomohla obmedziť nepriateľstvo, ale zástupkyňa americkej veľvyslankyne pri OSN Rosemary DiCarlová upozornila, že „zabíjanie, ničenie a nesmierne utrpenie pokračujú“ a že „východná Ukrajina čelí vážnej humanitárnej kríze“. Zdôraznila, že Minské dohody zostávajú základom pre mierové urovnanie, ale „do značnej miery“ sa neplní.

„Kým Rusko nevráti Krym Ukrajine, americké sankcie budú pokračovať,“ povedala americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová. „A kým Rusko nestiahne svoje sily z východnej Ukrajiny a nebude ctiť Minské záväzky, naše sankcie zostanú.“

Nebenzja oponoval, že obyvatelia Krymu nechceli byť súčasťou Ukrajiny. „Som veľmi dojatý vašej obavou o Krym a utrpenia tamojších ľudí. Dovoľte mi radu: nebojte sa o ne, sú celkom šťastní,“ povedal a dodal, že na programe rokovania je Ukrajina, avšak Krym je súčasťou Ruska.