Kolaps pohotovostí?

Od júla by malo na Slovensku fungovať 75 pohotovostných ambulancií pre dospelých a 61 pre deti a dorasti, ktorých prevádzkovatelia mali vzísť konkurzom. K dispozícii už nebudú celú noc, ako je to dnes, ale len do 22. hodiny. Zmeny zaviedla novela zákona o zdravotnej starostlivosti.

Zdravotnícky rezort ešte na začiatku februára spustil konkurz na vydanie povolení pre prevádzkovateľov pohotovostí. Ten sa skončil fiaskom, časť uchádzačov nesplnila kritériá, a okrem toho záujem o niektoré mestá ani nebol. Momentálne je neobsadených 47 pohotovostných ambulancií pre dospelých a 35 detských. Ministerstvo síce vypísalo druhé kolo výberového konania, to však bude trvať minimálne dva mesiace. Nad pohotovosťami v júli a auguste tak visí veľký otáznik. Odpoveď na otázku, čo teraz, by podľa samosprávnych krajov malo dať ministerstvo zdravotníctva.

Rezort uviedol, že zatiaľ sa podarilo obsadiť 40 percent z pevnej siete. „Viac ako polovica žiadostí podaných v prvom kole nevyhovela kvôli tomu, že nespĺňali zákonom definované formálne náležitosti, a ministerstvo už s neúspešnými kandidátmi komunikuje,“ povedala hovorkyňa Zuzana Eliášová. Zároveň rokuje o možnosti, že niektorých prevádzkovateľov dočasne poverí zabezpečením pohotovostí. „Rezort dočasne vydá poverenie buď inému organizátorovi, alebo nemocnici, ktorá prevádzkuje pohotovostnú službu v danom spádovom území,“ dodala hovorkyňa s tým, že takéto poverenie môže dostať aj lekár v obvode. V prípade vážneho zdravotného stavu môžu pacienti podľa Eliášovej využiť záchranku alebo urgentný príjem v nemocnici.

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smeru) už pripustila, že opäť zavedú pre lekárov povinnosť vykonávať pohotovostné služby. „Ponechali sme to na dobrovoľnosti, no na prvom mieste je pacient a dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ poznamenala Kalavská.

Problém bude naprieč celým Slovenskom. V Bratislavskom kraji konkurzom neprešiel nikto. „Je to vážna situácia. Teraz je na ťahu ministerstvo, ktoré sa musí dohodnúť s nejakým poskytovateľom na poskytovaní pohotovostí dobrovoľne,“ poukázala Veronika Beňadiková, vedúca oddelenia masmediálnej komunikácie bratislavskej župy.

V lokalitách Trebišov, Košice-okolie, Kráľovský Chlmec a Gelnica podľa Košického samosprávneho kraja nebol o prevádzkovanie služby záujem, respektíve uchádzači neboli vo výberovom konaní úspešní.

V ťažkej pozícii budú ľudia z rozľahlého Levického okresu. „V Želiezovciach a v Šahách idú pohotovosti do útlmu, nepočíta sa s nimi. Pohotovosť by mala byť v Leviciach, čo je spádová oblasť pre stotisíc obyvateľov. Ak nie je záujem o jej prevádzkovanie, tak najbližšia je až v Nitre vo fakultnej nemocnici, ktorá je vzdialená asi 50 kilometrov,“ podčiarkol prednosta mestského úradu Levice Rastislav Juhár. Zo vzdialenejších miest, akými sú napríklad Šahy, to môže byť aj sto kilometrov. Juhár doplnil, že Levický okres je rozlohou jedným z najväčších a neobsadenie pohotovostí považuje za zlyhanie štátu.

Vzhľadom na závažnosť situácie Asociácia nemocníc Slovenska navrhuje, aby ministerstvo posunulo účinnosť tej časti zákona, ktorá sa týka pohotovostí. „Za ďalšie navrhujeme vrátiť povinnosť lekárom slúžiť na pohotovostiach,“ povedal šéf asociácie Marián Petko.

Výpadok pohotovostí pocítia urgentné príjmy v nemocniciach, do ktorých sa presunú pacienti. Všetky na to nie sú pripravené. Aj tie totiž od júla prechádzajú zmenou, ktorú im nariadil zákon. Nová legislatíva stanovila pevný počet povinných urgentných oddelení, má ich byť 44. Zároveň ich rozdelila do dvoch skupín a zaviedla nové financovanie.

„Reálne je na Slovensku vybudovaných asi desať urgentov. Tie menšie, ktoré teraz fungujú v určitom provizóriu, ešte nie sú skontrolované ministerstvom a nemajú uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, ktoré to podmieňujú kontrolou rezortu,“ zdôraznil. Mnohé oddelenia nemajú dostatok personálu či vybavenie.

Samotné nemocnice sa tiež mohli uchádzať o to, aby prevádzkovali aj ambulantné pohotovosti, kde by prijímali pacientov v ľahších stavoch. Takto by odľahčili svoje urgentné oddelenia. Do konkurzu mnohé však nešli, hoci s tým rezort počítal. „Žiaľ ani pred rokom prezentované predstavy ministerstva zdravotníctva, že pohotovosti majú byť vybudované pri nemocniciach, sa podľa našich dostupných informácií nenapĺňajú,“ podotkol Petko, podľa ktorého je hlavným problémom nedostatok všeobecných lekárov aj to, že jednoducho slúžiť pohotovosti nechcú a podľa novej novely už ani nemusia.

Prezident Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský, ktorý pracuje v nemocnici v Nitre, odhaduje, že všetka záťaž starostlivosti o pacientov po skončení ordinačných hodín zostane na nemocniciach. Malých pacientov budú prijímať detské oddelenia. „Nijako neboli vyriešené priestory, v akých majú riešiť takýchto pacientov, že k tomu treba viac sestier, že to zvyšuje nároky na nadčasy lekárov, že sa tým v konečnom dôsledku výrazne navýšia výdavky zadlžených nemocníc,“ upozornil Visolajský. Najhorší nával bude podľa neho po 22. hodine.

Odborár ministerstvu vyčíta, že súkromník, ktorý bude prevádzkovať ambulantnú pohotovosť, dostane paušálnu mesačnú platbu, slúžiaci lekár má podľa zákona garanciu príjmu 12 eur na hodinu služby. „Je zarážajúce, že rezort nezabezpečil, aby aj zadlžené štátne nemocnice mali garantované príjmy za povinnosť starať sa o pacientov v noci. Na Slovensku je najväčšia návštevnosť urgentných príjmov v rámci Európy a nezabezpečením ambulantnej pohotovosti sa tento podiel iba nezmyselne zvyšuje,“ uzavrel Visolajský.

Nové pohotovosti mali odbremeniť urgenty

So zámerom prebudovať sieť ambulantných pohotovostí prišiel ešte minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smeru). Minulý rok začiatkom roka predložil koncept, kde by sa mali nachádzať. Rozdelil ich do pevnej a doplnkovej siete. Na jeseň zmeny schválil parlament. Fungovanie novej ambulantnej pohotovosti, po starom lekárskej služby prvej pomoci (LSPP), má platiť od leta tohto roka.

Druckerovým zámerom bolo zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov, ako aj odbremenenie urgentných príjmov, ktoré sú v nemocniciach. Pôvodných 95 ambulancií pre dospelých zredukoval na 75. Skrátil im ordinačný čas z pôvodne celonočnej prevádzky na službu od 16. do 22. hodiny. Ambulantným lekárom vyšiel v ústrety aj tým, že im zrušil povinnosť pracovať na pohotovosti, lekári sa môžu dobrovoľne rozhodnúť, či do takejto práce pôjdu.

Ambulantná pohotovosť je pokračovanie tzv. lekára prvého kontaktu po skončení jeho ordinačných hodín. Určená je pacientom s ľahšími komplikáciami, ťažké stavy prijímajú urgentné alebo centrálne príjmy v nemocniciach.