'Stačí nám vietnamská verzia, to je na smiech.' Ako Demeš, Mesežnikov a Naď reagujú na únos

SITA, TASR | 03.08.2018 13:45, aktualizované: 
Správame sa tak, akoby Nemecko nebol náš najbližší partner, komentuje vzniknutú situáciu politológ Grigorij Mesežnikov.

Slovensko sa v týchto dňoch dostalo v Nemecku do centra mediálnej i politickej pozornosti, bohužiaľ, veľmi negatívnej, pretože sa spája s bizarným únosom vietnamského občana, skonštatoval zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš.

„Stalo sa tak po roku od podpisu dôležitého Memoranda medzi Slovenskom a Nemeckom o prehĺbenom dialógu vo Wolfsburgu, ktoré 4. augusta 2018 podpísali ministri zahraničných vecí Miroslav Lajčák a Sigmar Gabriel. Táto dohoda podčiarkla nadštandardné vzťahy medzi našimi dvoma krajinami. Takto blízki partneri si musia vo vyšetrovaní zločinov pomáhať, nie nebodaj soptiť a obviňovať sa. Bude teraz veľmi záležať na tom, aký druh súčinnosti vo vyšetrovaní a vyvodzovaní dôsledkov Slovenská republika poskytne. Ide o pravdu, spravodlivosť a vyvodenie zodpovednosti. Za 25 rokov od nadviazania diplomatických vzťahov pôjde o jeden z najzásadnejších slovensko-nemeckých testov,“ uviedol Demeš.

Na otázku, čo by pre slovensko-nemecké vzťahy, ale aj postavenie Slovenska v EÚ znamenalo, ak by sa potvrdili podozrenia, že vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák o veci vedel, Demeš odpovedal, že nechce špekulovať.

Dodal však, že hodnotenie Slovenska ako spoľahlivého partnera Nemecka a zodpovedného člena EÚ s ambíciou byť v jej jadre, bude predovšetkým záležať na tom, ako sa k vzniknutej situácii postaví poslanec Kaliňák a náš politický a právny systém. „Takáto vec sa nedá zamiesť pod koberec,“ skonštatoval analytik Pavol Demeš.

Vzorové vzťahy s Berlínom

Politológ Grigorij Mesežnikov upozornil, že Nemecko je náš najbližší spojenec a partner z ekonomického, politického aj bezpečnostného hľadiska, ale správame sa, akoby nám na tom nezáležalo a viac obhajujeme vietnamskú stranu. Mesežnikov na úvod zdôraznil, že spomedzi krajín Visegrádu má Slovensko s Berlínom najlepšie vzťahy, slovensko-nemecké vzťahy boli podľa šéfa Inštitútu pre verejné otázky „vzorové“.

Mesežnikov má však pocit, že sme už našu reputáciu naštrbili. „Vedome alebo nevedome sme sa do toho dostali. Faktom je, že vyšetrovanie sa nezačalo vtedy, keď sa malo. Síce tvrdíme, že poskytujeme súčinnosť – no ok, ale ako to podávame? Ja som nepočul, že by naša vláda odsúdila tento únos a stále zatĺkame našu účasť. Správame sa tak, akoby Nemecko nebol náš najbližší partner,“ podotkol politológ.

Kaliňákove výčitky

„Robert Kaliňák, ale aj súčasní zástupcovia moci vyčítajú Nemecku, že urobilo nejaké chyby, že to nedalo do systému a neinformovali nás, prezentujeme výhrady voči krajine, ktorá sa stala obeťou. Na druhej strane aj bývalý minister aj terajšia ministerka tvrdia, že nám predsa vietnamská strana poskytla stanovisko a my im veríme. To je niečo nepredstaviteľné – je tu silné podozrenie na únos, my to nepreverujeme, stačí nám, čo hovoria Vietnamci. To je už na smiech, Nemcov kritizujeme, vietnamskú stranu akoby sme podporovali,“ povedal Mesežnikov.

Na mieste by podľa neho bolo, aby sme prestali zatĺkať a začali absolútne otvorene komunikovať. Svoje stanoviská by podľa neho mala zvážiť aj ministerka vnútra Denisa Saková, ktorá už článok Denníka N označila za sci-fi. „Môže nastať situácia, že verejní činitelia budú usvedčení z toho, že nehovoria pravdu, možno nezámerne, no dnes by mali opatrne prezentovať stanoviská. Chápem, že je to nepríjemné, ale môže sa stať, že to v dôsledku takýchto reakcií bude ešte horšie,“ dodal politológ.

Politicky veľmi citlivá kauza

Na otázku, čo sa stane s reputáciou Slovenska, ak sa podozrenia potvrdia, sa Mesežnikov opýtal, akú reputáciu môže mať krajina a jej bezpečnostné orgány. „Buď zlyhali a nie sú efektívne, alebo priamo participovali, čo je absolútna katastrofa. Reputácia sa potom, myslím si, bez radikálnejších personálnych zmien nenapraví,“ dodal.

„Táto kauza, i keď stále ešte nie je úplne vyšetrená, sa negatívne odrazí na postavení Slovenska v Únii všeobecne a potom predovšetkým bilaterálne – našou spoluprácou a vzťahmi s Nemeckom. Takéto kauzy sú politicky veľmi citlivé a aj keď možno nevyvolajú okamžité reakcie a opatrenia, ale taká tá škoda pre štát ako taký ostáva a môže sa prejaviť v budúcnosti, keď sa bude rozhodovať o tom, ako postupovať ďalej vo vývoji EÚ,“ reagoval europoslanec a bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan s tým, že to bude mať podprahový efekt, ktorý niekedy, v určitých súvislostiach, môže vyplávať na povrch.

Negatívna reputácia

Riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Jaroslav Naď si myslí, že kauza únosu Vietnamca bude mať dopad na zahranično-politické vzťahy Slovenska tak, či tak. Rozdiel bude podľa neho iba v tom, či bola Slovenská republika zapojená v tomto prípade úmyselne, alebo neúmyselne.

„Ak sa potvrdí neúmyselné zapojenie Slovenskej republiky, tak to bude mať dopad na reputáciu našich bezpečnostných zložiek a tiež vlády v očiach zahraničných partnerov. Ak sa potvrdí úmyselné zapojenie sa do tejto operácie, tak to bude mať ďalekosiahlejšie následky v medzinárodných vzťahoch, napríklad pri medzinárodnej spolupráci bezpečnostných zložiek, ale aj v iných oblastiach,“ povedal Naď.

Unesený Vietnamec by mohol od Slovenska vymáhať škodu

Unesený vietnamský podnikateľ Trinh Xuan Thanh by mohol na Slovensko podať trestné oznámenie či vymáhať škodu. Myslí si to riaditeľka Ligy za ľudské práva a právnička Zuzana Števulová.

„Pri hodnotení zodpovednosti slovenských štátnych orgánov pri únose Vietnamca Thana je dobré si pripomenúť rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú toho, ako európske štáty pomáhali CIA pri zadržiavaniach a následných únosoch občanov a obyvateľov EÚ do väzníc v zahraničí z dôvodu podozrenia z terorizmu,“ napísala na sociálnej sieti Števulová.

Poukázala na to, že vo všetkých týchto prípadoch boli Macedónsko, Taliansko, Rumunsko, Poľsko a Litva uznané za zodpovedné za porušenia práv týchto ľudí. „Buď tomuto neoprávnenému konaniu priamo napomáhali, vedeli o ňom alebo mali vedieť, čo týmto ľuďom následne hrozí, napríklad mučenie, svojvoľné zadržiavanie a podobne,“ doplnila Števulová.