Kim sľubuje mier. A kladie si podmienky

KĽDR sľúbila, že uzavrie skúšobné centrum raketových motorov a odpaľovaciu rampu v Tongčang-ri. Budú to môcť overiť medzinárodní pozorovatelia. "Zhodli sme sa na ceste, ako dosiahnuť denuklearizáciu,“ vyhlásil Mun pre médiá v Pchjongjangu, kde je na návšteve, ktorú začal v utorok.

Od apríla sa konali už tri schôdzky lídrov Severnej a Južnej Kórey. Kim včera uviedol, že ide o veľký krok k mieru na polostrove. Vojna medzi severom a juhom sa skončila v roku 1953 len prímerím. Soul a Pchjongjang sú teda oficiálne stále vo vojnovom stave.

Vzrušujúca situácia?

Teraz Kim tvrdí, že by v blízkej budúcnosti mohol prísť na návštevu do juhokórejského hlavného mesta. Stal by sa vôbec prvým severokórejským diktátorom, ktorý by takúto cestu absolvoval. Neodhodlali sa na ňu ani jeho dedo Kim Ir-sen, ani otec Kim Čong-il.

"Kim Čong-un súhlasil, že umožní jadrové inšpekcie, čo závisí od záverečných rokovaní, a v prítomnosti medzinárodných expertov nastálo uzavrie testovacie stredisko a odpaľovaciu rampu. Medzitým sa neuskutočnia žiadne raketové a atómové testy. Južná a Severná Kórea sa spoločne pokúsia získať olympijské hry v roku 2032. Je to veľmi vzrušujúce,“ pochválil Kima a Muna na sociálnej sieti Twitter americký prezident Donald Trump.

Predpokladá sa, že severokórejský diktátor by mohol v blízkej budúcnosti navštíviť aj USA. Kim sa s Trumpom stretol na historickom summite v júni v Singapure. Je očividné, že napätie medzi Severnou a Južnou Kóreou a medzi KĽDR a USA je oveľa nižšie ako za posledné roky. Najmä v porovnaní s vlaňajškom, keď Pchjongjang testoval balistické rakety a atómovú bombu a Trump sa mu za to vyhrážal ohňom a zúrivosťou.

KĽDR má v tejto chvíli s najväčšou pravdepodobnosťou k dispozícii strely, ktoré dokážu zasiahnuť väčšinu územia USA. K zlepšeniu situácie prispeli kontakty medzi Pchjongjangom a Soulom počas olympijských hier v juhokórejskom Pjongčangu.

Pesimisti a optimisti

"Dá sa byť zároveň optimistom, čo sa týka budovania mieru medzi Kóreami, a pesimistom, v súvislosti s denuklearizáciou severu. Veľkou otázkou je, či USA môžu tolerovať prvé bez dosiahnutia druhého,“ reagoval na Twitteri na momentálnu situáciu James Acton, šéf Programu pre jadrovú politiku v Carnegieho nadácii pre medzinárodný mier. Možno totiž povedať, že Kim síce robí ústretové kroky, ale nebude to určite zadarmo. Prezident Mun vyhlásil, že Severná Kórea je ochotná uzavrieť dôležité jadrové stredisko v Jongbjone. Za to však žiada niečo od USA.

KĽDR zatiaľ nepovedala, čo by to malo byť. Kim určite očakáva zmiernenie sankcií, s čím však Spojené štáty momentálne nesúhlasia. Washington chce najprv vidieť, že Pchjongjang sa vzdá jadrových zbraní a programu balistických rakiet. Tento proces má byť overiteľný a nezvratný. Je však takmer nemožné predpokladať, že by to KĽDR urobila bez toho, aby za to najprv nezískala záruku zachovania súčasného režimu a ekonomickú pomoc. Pchjongjang by bol tiež rád, keby USA uvoľnili svoje spojenecké vojenské zväzky so Soulom, ale aj s Tokiom.

Podľa experta na medzinárodné vzťahy Benjamina Habiba z La Trobovej univerzity v Melbourne situáciu komplikuje fakt, že nie všetci vnímajú Trumpa ako seriózneho partnera na rokovanie. "V zahraničnej politike ukázal viacero problematických impulzov. Severná Kórea bude hrať svoju zvyčajnú hru. Nedodrží sľuby, aby získala lepšie podmienky. A Soul sa bude bez ohľadu na všetko snažiť budovať vzťahy s Pchjongjangom, aby zachoval súčasný vývoj spojený s medzikórejskými summitmi. Mun do toho investoval obrovský politický kapitál,“ predpovedal pre Pravdu budúcu situáciu na Kórejskom polostrove Habib.