Lekár môže sedieť na dvoch stoličkách

V podnete sa uvádza, že v Ružinove je zriadená súkromná gastroklinika, ktorú založil lekár a zamestnanec Univerzitnej nemocnice Bratislava-Ružinov (UNB), gastroenterológ profesor Tibor Hlavatý. „Dotyčný pán doktor má normálny úväzok v štátnej klinike v Ružinove a ešte si otvoril konkurenčnú ambulanciu čo by kameňom dohodil. Jeho ordinačné hodiny však korelujú s jeho pracovným úväzkom v UNB, takže neviem, ako stíha ordinovať pacientov. Odbieha si v pracovnej dobe? Koho uprednostňuje? Alebo pacientov zo súkromnej kliniky vyšetruje v štátnej? Tiež sa snaží sťahovať k sebe lekárov a sestry z ružinovskej kliniky, vraj sa mu to darí,“ uvádza sa v liste.

Denník Pravda si bol tieto informácie preveriť priamo v nemocnici aj v poliklinike. V nemocnici boli skutočne ambulantné hodiny vypísané na viacerých dverách a profesor Hlavatý ordinuje v týždni štyri dni. V pondelok na V. internej klinike kolonoskopická ambulancia ordinačné hodiny od 8. do 14. h a potom od 13. do 15. h objednávanie pacientov, v utorok od 8. do 12. h gastroskopické vyšetrenia, vo štvrtok od 8. do 12. h a v piatok gastroenterologické a hepatologické oddelenie od 8. do 12. h ambulancia a od 13. do 15 .h administratíva a objednávanie.

Foto: Pravda.sk, Ľuboš Pilc

ordinácia, profesor Tibor Hlavatý, gastroenteroóogia Súkromné gastroenterologické centrum profesora Hlavatého, ordinačné hodiny.

Vo vedľajšej budove ružinovskej polikliniky na treťom poschodí má profesor súkromné centrum. Podľa ordinačných hodín vyvesených na dverách je pacientom k dispozícii každý deň od 7. do 15. hodiny, len v pondelok do 16. h. Na webovej stránke súkromného centra je vypísaný len jediný lekár s menom profesora Hlavatého a jedna zdravotná sestra.

Vedenie Univerzitnej nemocnice Bratislava reagovalo tým, že bolo o otvorení súkromnej gastroenterolo­gickej kliniky v ružinovskej poliklinike informované. „Profesor Hlavatý mal uvedené ordinačné hodiny v nemocnici do konca septembra. Od 1. 10. 2018 požiadal o redukovanie úväzku z 0,5 na 0,2. Bol upozornený vedením pracoviska o nutnosti zosúladenia ordinačných hodín,“ povedala hovorkyňa Eva Kliská s tým, že v rámci UNB sa jeho pracovný čas v súčasnosti upravuje.

Foto: Pravda.sk, Ľuboš Pilc

ordinácia, profesor Tibor Hlavatý, gastroenterológia Gastroenterologická ambulancia UNB, ordinačné hodiny.

Na otázky denníka Pravda, ako mohol profesor Hlavatý zladiť ordinačné hodiny v štátnom zariadení aj súkromnom, hovorkyňa nemocnice Eva Kliská reagovala tým, že ide novovzniknutú situáciu a zatiaľ k žiadnym problémom nedošlo. „Doteraz profesor Hlavatý poskytoval zdravotnú starostlivosť len v rámci univerzitnej nemocnice,“ poznamenala.

Denník požiadal o vyjadrenie aj samotného profesora. Opýtali sme sa ho, akým spôsobom ordinoval a ako si manažoval pacientov. „Môj úväzok v univerzitnej nemocnici, kde sa zaoberám náročnými zákrokmi intervenčnej endoskopie, je 0,2. V Gastro­enterologickom centre Ružinov pôsobím na plný úväzok, prevažne v poobedňajších hodinách,“ vysvetľuje lekár. V centre sú podľa neho ešte ďalší traja lekári. „Pacienti sú objednávaní na konkrétny čas a venovať sa im bude vždy lekár s potrebnou špecializáciou. Budeme sa v ambulanciách striedať, tak ako je to bežné aj v nemocničných ambulanciách,“ doplnil.

Vytvorenie nového súkromného centra nepovažuje za konflikt záujmov. Hlavatý si myslí, že otvorením ďalšej ambulancie prispeje k lepšej dostupnosti starostlivosti o gastroentero­logických pacientov.

To, že lekári v štátnych nemocniciach si privyrábajú u súkromníkov, nie je nič výnimočné. Podľa šéfa lekárskych odborov Petra Visolajského sa to dá zvládnuť. Dokonca ani súbeh ordinačných hodín nemusí byť problém, ak má lekár za seba zastupujúceho doktora. „Lekári to riešia aj tak, že v súkromnom zariadení majú sestričku, ktorá vybavuje a manažuje pacientov na určitý termín, kedy lekár môže prísť,“ objasnil šéf lekárskych odborov. Úväzok 0,2 podľa neho znamená odpracovanie približne desať hodín do týždňa. Druhá vec je efektivita takéhoto úväzku. Visolajský uviedol, že je to na zvážení vedenia nemocnice, ktoré lekárovi vedľajšiu činnosť môže zaraziť.

V minulosti mala v UNB vedľajšie úväzky asi jedna štvrtina lekárov z počtu 1 400. Aká situácia je dnes, Kliská odpovedala vyhýbavo. „Počet lekárov vykonávajúcich inú zárobkovú činnosť sa pohybuje v rádoch niekoľkých desiatok,“ dodala.

V minulosti bolo na Slovensku niekoľko lekárov rekordmanov s piatimi až siedmimi úväzkami. Ministerstvo zdravotníctva to zatrhlo. Dovolilo lekárom vedľajšie kšefty, ale najviac 1,2 úväzku s tým, že na kód ambulancie poskytovateľa môžu poskytovať zdravotnú starostlivosť najviac traja lekári. Vedľajšie džoby lekárov sú fenoménom len na Slovensku, v zahraničí, napríklad Nemecku, lekárom už v zmluve zakazujú pracovať pre iného zamestnávateľa. Obmedzené to majú doktori v Poľsku aj v Česku.