Plánujú Rusi poradie Sýria, Libanon, Líbya?

Okrem kontroly vlny utečencov môže podľa nich prezident Vladimir Putin kontrolovať aj ropu, „čo hrozí možným podkopaním únie a západnej demokracie“. Podobný osud "v ruských plánoch“ predpovedá tentoraz Libanonu aj Carnegie Middle East Center.

„Rusi sú už v Bengázi“

„Vzápätí po odhalení pokusov ruskej vojenskej rozviedky GRU uskutočniť kybernetické útoky po celom svete, existujú obavy, že Rusko plánuje otvoriť nový front proti Západu v Líbyi,“ počuť z Londýna. O dôkazoch však tradične ani slovo. Zato premiérku Theresu Mayovú už britská rozviedka informovala o dodávke ruských zbraní do Líbye. Konkrétne do prímorských miest Tobruk a Bengázi, kde podľa nej existujú už dve ruské vojenské základne. Britská rozviedka dokonca hlási, že v krajine sú už aj raketové komplexy S-300, strely Kaliber, ale aj dôstojníci GRU a jednotky špeciálneho určenia. Už chýbala iba informácia o účasti ruských špeciálnych jednotiek na prvom spoločnom cvičení v Egypte.

Moskva: Je to nezmysel

„Spomínané informácie (o Líbyi – pozn. red.) nemajú nič spoločné s realitou. Ide o pokus preniesť zodpovednosť za zničenú krajinu a životy miliónov Líbyjčanov na Rusko. Nemáme nič spoločné s vojenským útokom NATO v roku 2011, ktorý bol hrubým porušením mnohých rezolúcií BR OSN,“ konštatuje sa v stanovisku ruského veľvyslanectva v Londýne citovaného agentúrou Reuters. Podľa dokumentu Moskva sa vždy usilovala o mierové riešenie v Líbyi a neplánuje žiaden vojenský zásah v tejto krajine. V tejto súvislosti hovorca veľvyslanectva pripomenul rezolúciu BR OSN z roku 1970, ktorá uvalila embargo na dodávky zbraní Tripolisu.

Nechýba ani irónia

„Vari sa britské médiá domnievajú, že Rusko odstráni chaos, do ktorého Líbyu uvrhla západná koalícia v posledných siedmich rokoch,“ nešetril iróniou ruský zastupiteľský úrad na svojej stránke na jednej zo sociálnych sietí.

Po zvrhnutí a zavraždení plukovníka Muammara Kaddáfiho v roku 2011 neexistuje dodnes jednotné centrum vládnej moci. Západnú časť krajiny riadi kabinet v Tripolise pomocou vlády národného zmierenia podporovanej OSN a EÚ. Východ Líbye kontroluje komora predstaviteľov Líbye, ktorú zvolili v roku 2014 a je známa ako „vláda v Tobruku“. Má podporu Ľudovej armády, ktorej velí Chalíf Chaftár. Jeho jednotky nekompromisne bojujú proti islamským radikálom a hlavne preto má generál podporu Moskvy. Pravdou však je aj skutočnosť, že v oblasti sú bohaté zdroje veľmi kvalitnej ropy. Zvyšok krajiny, v strednej a južnej časti, kontrolujú skupina a národnostné menšiny, ako sú Tuaregovia, Tubu a ďalšie. Spomínané rozčlenenie Líbye je živnou pôdou pre rastúci kontraband a pre prestupnú stanicu na ceste nelegálnych migrantov do Európy.

Tvária sa, že sa ich to netýka

Je charakteristické, že tí, čo sú zodpovední za zničenie krajiny a vytvorenie migračnej trasy z Afriky, necítia a ani nemusia niesť zodpovednosť. Britského premiéra Davida Camerona dnes skôr spájajú s brexitom. A to napriek tomu, že vyšetrovacia správa britskej Dolnej snemovne po piatich rokoch konštatovala: "Tvrdenia, že Muammar Kaddáfí vydal príkaz masakrovať civilistov v Bengázi, nemožno dokázať.“ Hlavný argument Západu v prípade náletov na Líbyu bol teda výmyslom. Nehovoriac už o Cameronovom predchodcovi v premiérskom kresle Tony Blairovi, ktorý má nemalý podiel aj na rozpútaní vojny v Iraku pod vymyslenou zámienkou. A Cameronov spojenec v útokoch na Líbyu, francúzsky exprezident Nicolas Sarkozy, zase čelil o. i. obvineniu, že bral od Kaddáfího desiatky miliónov eur na svoju volebnú kampaň. Jeho úlohu v rozpútaní vojny v Líbyi však nik neriešil ani nerieši.