USA sa pokúsili o iránsky gambit s 'výnimkami'

„Sankcie sú reakciou na nepriateľské aktivity Iránu vrátane kybernetických útokov, skúšok balistických rakiet, ako aj podpory radikálnym skupinám na Blízkom východe,“ cituje BBC z oficiálneho stanoviska Bieleho domu. Podľa šéfa diplomacie USA Mika Pompea na zozname je 700 osôb, organizácií a firiem vrátane najväčších iránskych veľkých bánk, vývozcov ropy, ako aj lodiarskych firiem. Je v ňom napríklad aj najväčší iránsky letecký dopravca Iran Air, ale sankcie sa "dočasne“ nevzťahujú na výstavbu jadrovej elektrárne v Bušere, budovanej za pomoci Ruska.

Ako upozorňuje väčšina pozorovateľov, americký gambit namierený proti Teheránu nebude teda až takým silným úderom, ako to prezentujú nielen niektoré kruhy v USA. Existujú totiž nielen už spomínané výnimky s trvaním vraj zatiaľ na šesť mesiacov. Nik však nevie, ako sa situácia vyvinie po polroku. Ešte pred pondelňajším zverejnením zoznamu „dočasne omilostených“ krajín sa najčastejšie spomínali Taliansko, India, Japonsko, Južná Kórea, Turecko, Čína a India. Teda štáty existenčne napojené na ropnú iránsku pupočnú šnúru. Pompeo, citovaný agentúrou Reuters, sa pokúsil polročný odklad odôvodniť tým, že spomínané štáty síce skrátili import čierneho zlata z Iránu, ale vraj „potrebujú dodatočný čas, aby import skončil na nule“. A na adresu EÚ, ktorá sa pokúša zmierniť či dokonca obísť americké sankcie, vyhlásil, že Brusel sa musí rozhodnúť, „s kým bude spolupracovať“.

Medzi USA a EÚ to iskrí

„Nedovolíme európskym firmám zároveň spolupracovať s USA aj s Iránom. Celý svet chápe, že ide o reálne a vážne sankcie,“ dodal minister s tým, že USA nebudú trestať štáty, ktorých firmy porušujú sankcie. Nebude to asi „celý svet“, keď vzápätí nasledovala reakcia Bruselu, podľa ktorej únia bude naďalej dodržiavať dohodu s Iránom, a zároveň zopakoval, že konanie USA je v rozpore so zákonom. Ešte minulý piatok Francúzsko, Nemecko, Británia a EÚ vydali spoločné vyhlásenie odsudzujúce krok USA. V dokumente sa únia zaviazala "ochrániť európske spoločnosti, ktoré robia s Teheránom legitímne obchody“. Brusel sa pritom o. i. odvoláva hlavne na 12 po sebe nasledujúcich správ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), podľa ktorej Irán dodržiava podmienky historickej jadrovej dohody z roku 2015.

Tel Aviv chváli Washington

Neskrývanú radosť zo sankcií má Izrael. Minister obrany Avigdor Lieberman privítal americké sankcie ako „rozhodujúcu ranu“ iránskej vojenskej prítomnosti na Blízkom východe. „USA jednou ranou zasiahli iránsku prítomnosť v Sýrii, Libanone, pásme Gazy, Iraku a Jemene,“ napísal na internete Lieberman, citovaný serverom Imperia.

Na druhej strane Alexej Puškov, člen Rady federácie v ruskom parlamente, je presvedčený, že sankcie nedosiahnu cieľ.

To tu už bolo

„Veľa šumu a pátosu sprevádza výnimka pre osem krajín a ďalšie, ktoré naďalej kupujú iránsku ropu. Nová šou v duchu Trumpa sa začala fanfárami, ale neskončí sa ropným bojkotom,“ predpovedal na jednej zo sociálnych sietí ruský politológ. Napriek tomu jeho parlamentný kolega Leonid Sluckij, šéf zahraničného výboru, otvorene považuje obnovenie sankcií za „hrubé vydieranie a nátlak“.

„Súčasná americká administratíva je absolútne cynická v záujme dosiahnutia vlastných cieľov. Pritom porušuje všetky predchádzajúce medzinárodné dohody dosiahnuté za cenu obrovského úsilia,“ povedal v pondelok Sluckij novinárom. V tejto súvislosti viacerí pozorovatelia hovoria o tzv. dvojitom štandarde. V pamäti je napríklad postoj USA k spolupráci rôznych krajín s ruským obranným komplexom. V niektorých prípadoch boli sankcie veľmi tvrdé, ale v iných zase existovali výnimky. Príkladom je India. A v súčasnosti sme podľa viacerých svedkami rovnakého vývoja.